Pred tromi rokmi bola dedinka Cabra v Kosove len zhlukom sutín - trosiek po domoch, patriacich menšinovým Albáncom, ktoré zničili srbské jednotky. Teraz je horská dedinka, ležiaca asi 50 kilometrov severozápadne od kosovského hlavného mesta Prištiny, prebudovaná. Nové domy z červených tehál a moderná vybielená škola kontrastujú so scenériou z roku 1999. „Keď sme sa vrátili, všetky deti sa pýtali, kde sú naše domy,“ spomína Šahin Zuka, ktorého osemčlenná rodina sa minulý mesiac nasťahovala do nového domu po vyše dvoch rokoch strávených v malej unimobunke. Znovuzrodenie Cabry by mohlo signalizovať pokrok v juhoslovanskej provincii od príchodu NATO a OSN - v stredu to budú tri roky.
Desaťtisíce domov zrekonštruovali a práce pokračujú závratným tempom, čo je znak dôvery albánskej národnosti v budúcnosť. Obchody sú plné tovaru, čo odráža dynamickú povojnovú ekonomiku. Doterajšie zmeny si vyžiadali veľa západných financií a ohromné úsilie Kosovčanov a ich medzinárodných sponzorov. Je to však tá jednoduchšia časť problému. Ostáva ešte vybudovať vzťahy medzi Srbmi a Albáncami, priviesť späť Srbov, ktorí utiekli po vojne, a zaviesť právny poriadok. Keby táto misia zlyhala, provincia by sa mohla stať vo vzdialenejšej budúcnosti najrozdelenejšou spoločnosťou s najhoršou históriou ľudských práv, zločinnosťou a chudobou v Európe.
Keď NATO v roku 1999 bombardovalo Miloševičovu Juhosláviu, kľúčový problém predstavovali menšiny, zvlášť utláčanie Albáncov v prevažne srbskom štáte. To sa skončilo, keď sa Kosovo stalo medzinárodným protektorátom. Lenže kosovským menšinám ešte nesvitlo na lepšie časy. Okolo 180 000 Srbov utieklo, keď sa Albánci po vojne postavili proti nim. Väčšina z tých, čo ostali, je zastrašovaná a prenasledovaná a žije na okraji enkláv pod dozorom NATO, nemôže sa voľne pohybovať.
Srbská oblasť v juhozápadnom meste Orahovac poskytuje celkom iný obrázok ako Cabra. Tu nie je taký živý ruch, muži sa neodvážia do zvyšných štvrtí mesta. „Toto je ako tábor,“ vyhlásil 69-ročný Toma Vitoševič.
Pred tromi rokmi Srbi sami odhadovali svoj počet v enkláve na 3000. Dnes je to 450. Iba niekoľko domov so zvláštnym vybavením môže prijímať vysielanie srbských televíznych staníc a neexistuje pravidelné doručovanie srbských novín. Obyvatelia cestujú do iných častí Kosova len špeciálne organizovanými autobusmi, ktoré strážia jednotky NATO. „Vo všeobecnosti sa kosovskí Srbi nemôžu pohybovať nezávisle a bez rizika, ak hovoria svojím jazykom,“ píše sa v najnovšej správe utečeneckej agentúry OSN. Násilnosti v posledných mesiacoch ustúpili, ale situáciu treba stabilizovať skôr, než sa do Kosova vrátia srbskí presídlenci. „Teraz považujeme za pokrok, keď kosovský Srb príde do miestneho obchodu a tam bez problémov nakúpi,“ tvrdia zástupcovia OSN.
Západ si je vedomý, že musí zlepšiť život menšín v záujme vlastnej morálnej dôveryhodnosti. Administrátor OSN Michael Steiner, nemecký diplomat, ktorý sa v piatok ujal funkcie, považuje za priority boj proti organizovanému zločinu a oživenie ekonomiky. (reuters)
