
Rómovia z osady vo Veľkej Lomnici hýria aktivitou. Piesok, ktorý ťažia a následne predávajú, však nie je ich. Záujemcovia o lacný stavebný materiál prichádzajú po zotmení. FOTO PRE SME – MILAN TALARČÍK
VEĽKÁ LOMNICA – Chcete kúpiť kvalitný, dobre preosiaty piesok do malty? Žiaden problém. V rómskej osade neďaleko Veľkej Lomnice vás promptne obslúžia.
Tesne za drevenou budovou, v ktorej sa momentálne nachádza niekoľko tried Základnej školy vo Veľkej Lomnici, je svah, do ktorého sa už riadne zahryzli lopaty a krompáče miestnych obyvateľov.
Po tom, čo sme prišli tesne k osade, obklopil nás húf detí. „Nechcete piesok?“ pýta sa malý, asi osemročný chlapec. Pridávajú sa k nemu ďalší. „Ja už som si naosieval, tá prvá kopa je moja. Pristavte liazku a berte si ho,“ hovorí ďalší a ukazuje prstom na jednu z troch ďalších kôpok.
Deti sa tmolia okolo a presviedčajú nás, že práve od nich by sme si mali piesok kúpiť. „Tisícpäťsto za fúru,“ vysloví ponuku jeden z hlúčika a ihneď rozmieňa na drobné. „Dvestopäťdesiat za kubík,“ vyhlási. Deti sa dušujú, že ani auto nemusíte nakladať vy. Urobia to za vás.
Starosta Veľkej Lomnice tvrdí, že obyvatelia na podobnú činnosť nemajú súhlas. „My nie sme vlastníkmi pozemku, takže do diania nemáme právo zasahovať,“ hovorí starosta Milan Hrivňák.
Podľa starostu je vlastníkom, respektíve nájomcom pozemku firma Bully z Veľkej Lomnice.
„Videl som tam nejaké kopčeky,“ hovorí Ing. Miroslav Birošík, konateľ spoločnosti. Podľa neho parcela, na ktorej Rómovia piesok kopú, nie je v ich nájme. „My máme pasienky tesne v susedstve. Priestor, na ktorom je osada postavená, v prenájme nemáme,“ tvrdí konateľ spoločnosti.
Pracovník štátneho pozemkového fondu, ktorý nechcel byť menovaný, potvrdil, že sporné územie patrí štátu, s istým podielom komposesiorátu Veľká Lomnica. Celá osada je totiž postavená načierno, ale patrí do intravilánu obce. „Podľa môjho názoru, by si mal poriadok robiť starosta,“ uviedol náš zdroj. Údaje z katastrálneho úradu v Kežmarku hovoria, že má pravdu.
Piesok dolujú a osievajú deti. Často v čase, keď mali byť v škole. „Som na maródke, bolí ma hlava,“ chytá sa za čelo mladé chlapča. Vzápätí sa však chopí lopaty a osieva jedna radosť. Keď ide o peniaze, musí ísť bolesť bokom. „Ak zoberiete fúru piesku, prihodím vám vrecko cementu,“ usmieva sa postarší Róm. „A keď prídete, pýtajte sa na mňa. Pišta sa volám,“ dodáva.
OLIVER ONDRÁŠ