ých kandidátskych štátov.
NATO s opatrnosťou preveruje u kandidátov na vstup, či funkcionári tajných služieb z komunistickej éry neprešli aj do novovytvorených tajných služieb. Táto problematika sa dostane do popredia v novembri, keď sa v Prahe bude konať summit aliancie. Na schôdzke sa má rozhodnúť o prizvaní nových členov do jej radov.
Medzi kandidujúcimi postkomunistickými krajinami sú Slovensko, Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Rumunsko a Slovinsko. Albánsku, Macedónsku a Chorvátsku sa veľké šance nedávajú. Žiadnu z uchádzačských krajín neskúma NATO v súvislosti s bezpečnostnými rizikami detailnejšie ako Rumunsko. Za vzor sa pri riešení tohto problému sa uvádza Bulharsko, kedysi verný spojenec Sovietskeho zväzu.
Šance Slovenska na začlenenie do NATO budú závisieť od výsledkov septembrových volieb, píše AP. V hlasovaní sa stretne prozápadná vládna koalícia a bývalý premiér Vladimír Mečiar. (tasr)
