Turci sa začínajú pýtať, či je vôbec schopný riadiť krajinu v súčasnej kľúčovej situácii, keď sa má rozhodnúť, či sa Ankara vydá smerom do zjednotenej Európy. Ecevit zo zdravotných dôvodov neprišiel ani na piatkové zásadné rokovanie vlády, ktoré zvolal prezident Ahmet Necdet Sezer. Témou bola Európska únia a reformy v oblasti ľudských práv a demokracie a na ňom opäť skórovali nacionalisti, ktorí odmietajú splniť niektoré kritériá EÚ. „Ak nie je schopný prísť na takéto stretnutie, tak si nemôže plniť ani iné povinnosti,“ vysvetľuje Sami Kohen, komentátor novín Milliyet.
Ecevitova Demokratická strana ľavice je prakticky osamelá v optimistických predpovediach ohľadom zdravotného stavu premiéra, a ostatných obviňuje z nezodpovedných či zlomyseľných útokov.
77-ročného Ecevita hospitalizovali 17. mája po druhý raz v priebehu dvoch týždňov, čo vyvolalo strach z bezvládia, ktoré by mohlo podkopať ekonomické a politické reformy.
Prepustili ho o 10 dní neskôr a vyhlásili, že je celkom v poriadku, ale odvtedy ho videla len manželka a poradcovia. Reaguje aj burza, všetci sa obávajú predčasných volieb, ktoré by mohli zmariť dohodu o ekonomickej pomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) vo výške 16 miliárd amerických dolárov.
Strach z volieb je o to väčší, že Strana národnej akcie (MPH) pritvrdila postoj voči citlivým problémom, ako zrušenie trestu smrti a uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa kurdštiny. Takéto a ďalšie problémy musí Ankara vyriešiť do konca roka, keď očakáva od Európskej únie oznámenie dátumu začiatku rokovaní o plnom členstve. Ak sa Brusel dovtedy nedočká pozitívnych signálov od Turecka, proeurópska loby stratí motiváciu. „Je to ako na bicykli. Ak sa nehýbete dopredu, spadnete,“ povedal diplomat EÚ v Ankare. Turecko musí splniť kodanské kritériá, týkajúce sa ľudských práv a demokracie. Diskusia sa sústreďuje najmä na trest smrti, vzdelávanie a vysielanie v kurdskom jazyku, ale Brusel čaká zmenu aj v otázke slobody slova, zhromažďovania a vierovyznania a zlepšenie podmienok vo väzniciach. „Nejde len o to, ako zakotvíte veci do ústavy, ale aj o to, ako zákon uplatňujete, a to si vyžaduje rozhodné činy,“ povedal Manuel de la Cámara, španielsky veľvyslanec v Ankare. (reuters)
