Už týždne avizovaný prejav francúzskeho premiéra Lionela Jospina o koncepcii Európy budúcnosti mal byť viac než len odpoveďou na nedávno prednesené predstavy nemeckého kancelára Gerharda Schrödera o federalistickom usporiadaní starého kontinentu. Jospin mal vyššie ambície, ako predniesť obyčajný príspevok do diskusie, ktorú odštartoval minulý rok nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Zjavne chcel načrtnúť model, ktorý by bol neskôr skloňovaný v každej diskusii o smerovaní Európy, dnes takej rozdrobenej v pohľade na budúcu podobu vzťahov a definíciu celku. Niečo ako víziu, ktorá dnes Európe chýba.
Jospinova reč na pôde Centra zahraničnej tlače v Paríži Schröderov návrh federácie neguje bod za bodom, a tak dáva najavo, že Francúzsko a Nemecko už nie sú spoločnou lokomotívou zjednocovania EÚ, ale idú každý iným smerom. Bola tiež príspevkom k jednej z rozhodujúcich tém budúcoročných prezidentských volieb, ku ktorej sa Jospinov predpokladaný rival Jacques Chirac vyslovil už pred niekoľkými mesiacmi. Či bude ešte niečím viac, o tom rozhodnú ostatné európske štáty.
Jospin v podstate rehabilitoval pojem federácie, ktorý bol donedávna zo slovníka v EÚ vyškrtnutý. Proti nemeckému modelu federácie však stavia „federáciu národných štátov“ – špeciálne politické zoskupenie, v ktorom sa „stretáva federalistický ideál s realitou národných štátov“. Túto myšlienku pred rokmi ako prvý vyslovil bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors. Odmieta posilnenie centrálnych orgánov, ale neodmieta spoločnú ústavu, čo je jedna z mála vecí, v ktorej sa Jospin so Chiracom zhodujú. „Som stúpencom Európy, ale ostávam pripútaný k svojmu národu,“ povedal.
Francúzsky premiér zopakoval, že pod pojmom politického projektu Európy treba vidieť viac jeho „obsah“ než formu. Tým sa snažil presunúť dôraz z abstraktných inštitucionálnych problémov na konkrétne praktické otázky.
Uviedol aj niekoľko konkrétnych príkladov, napríklad v kultúre projekt spoločnej európskej televízie a v oblasti bezpečnosti spoločnú európsku políciu. No on sám by vlastne pridal ďalšie kolieska do už teraz dosť prekomplikovanej európskej byrokracie – navrhol vytvorenie kongresu z národných parlamentov, a stálej rady ministrov, ktoré by koordinovali európsku politiku jednotlivých vlád.
Keď chcel, aby Brusel naďalej určoval poľnohospodársku politiku, hovoril hlavne k francúzskym farmárom, ktorých by opak pripravil o subvencie. Nenechal nikoho na pochybách, že má víziu ľavicovej Európy s jednotnými pracovnými a odborovými zákonmi. Tie sa Jospin snaží doma vo Francúzsku modifikovať tak, aby sa obmedzila moc veľkých firiem vo vzťahu k zamestnancom. V duchu francúzskej zahraničnej politiky by chcel navyše Európu, ktorá obstojí v globalizačných trendoch a chráni svoje kultúrne špecifiká.
Nemecká vláda označila Jospinov prejav za „plodný príspevok do diskusie o budúcnosti EÚ. „Máme tu peknú diskusiu, ktorá je plodná a zmysluplná,“ povedal hovorca nemeckej vlády Uwe Karsten Heye.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
