V prípade spotrebnej elektroniky možno za relatívne drahé krajiny považovať Dánsko a Švédsko, zatiaľ čo Nemecko sa v tomto smere javí ako pomerne lacné.
Európska komisia skúmala ceny čerstvých potravín a spotrebnej elektroniky v pätnástich členských krajinách únie a z výsledkov vychádza, že ceny v najdrahších štátoch sú často dvakrát, ale niekedy až štyrikrát vyššie.
Žiaden štát však nemožno považovať za jednoznačne najdrahší alebo najlacnejší. Zatiaľ čo v Nemecku je najlacnejšie bravčové mäso (78 percent priemeru EÚ), za paradajky tam ľudia zaplatia najviac (115 percent). Podobne v Taliansku možno najlacnejšie nakúpiť rybie filé (85 percent), ale niektoré druhy syrov tam stoja najviac (125 percent).
Za rovnaký videorekordér Sony zaplatia Nemci iba 81 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo Dáni až 126 percent. V Dánsku sú tiež najdrahšie niektoré druhy televízorov. Výrazné rozdiely sú aj medzi inými krajinami – videokamera Panasonic stojí napríklad v Rakúsku iba 86 percent, zatiaľ čo vo Francúzsku 116 percent priemeru únie.
Cenové rozdiely pri čerstvých potravinách sú omnoho vyššie ako pri spotrebnej elektronike. Najvyšší rozdiel – 119 percent – zaznamenala komisia pri cene zemiakov: v Írsku stoja 56 percent priemernej ceny, zatiaľ čo v Dánsku až 175 percent.
Komisia dospela k zaujímavému záveru, že vyššie ceny nesúvisia automaticky s vyššími príjmami v tej-ktorej krajine.
Experti vysvetľujú nejednotné ceny na spoločnom trhu EÚ rôznymi podmienkami na lokálnom trhu, nákladmi na dopravu, pretrvávajúcimi obmedzeniami voľného pohybu, ale aj rozdielnym vkusom a preferenciami zákazníkov v rôznych častiach Európy.
ROBERT SERMEK, TASR
