BRATISLAVA – O štúdium na vysokej škole sa každoročne usiluje väčšina stredoškolákov. Nie každému sa však jeho sen splní. Pretlak na vychytené školy býva niekedy až desaťnásobný – tak to býva na Právnickej, Filozofickej a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale aj na Trnavskej, nitrianskej či Prešovskej univerzite.

„U nás študuje na vyšších ako stredných školách 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent, len v susednom Poľsku štyridsať! Najväčším kapitálom, ktorý máme, je potenciál mladých vzdelaných ľudí, ale my ho využívame len na polovicu,“ hovorí podpredseda vlády Ivan Mikloš.

Vláda sa v súlade s programovým vyhlásením o podpore vzdelania síce snaží každý rok zvyšovať počty študentov o desať percent, ale je otázne, dokedy to školy budú zvládať. Nemajú na to kapacity.

Slovenské štatistiky hovoria, že absolventi vysokých škôl majú menšie problémy uplatniť sa na trhu práce – k 31. decembru 2000 bolo napríklad nezamestnaných len 2,7 percenta ich absolventov.

Vysoké školy si nával pochvaľujú, pretože si môžu vyberať len najlepších. Keďže väčšina kladie najväčší dôraz na výsledok prijímacej skúšky, študenti sa „drvia“.

Niektorí sa pripravujú rok dopredu, iní si zaplatia doučovanie, ďalší píšu ťaháky. „Spôsobov, ako si pripraviť dobrý ťahák, je veľa. Kamoš robil skúšku tak, že si podoprel hlavu rukou, a keďže má dlhé vlasy, nik si nevšimol, že drží mobil. Jeho kamarát mu z domu bez problémov nadiktoval všetky odpovede,“ hovorí Michal Šimka, gymnazista z Košíc.

Nech už je spôsob prípravy akýkoľvek, dôležité je, aby žiak na skúške uspel medzi najlepšími – len tak má totiž šancu dostať sa na vychytenú školu.

Ako hovoria niektorí učitelia, ani príprava ťahákov nie je na zahodenie – témy si musíte spracovať, potom napísať a zoradiť – a ani neviete ako, polovicu učiva už vlastne viete aj naspamäť.

(sr)