Čo spravila vláda za štyri roky – financie

Dzurindova vláda zdedila v oblasti verejných financií veľké problémy - najmä neprehľadné finančné toky a značné oficiálne a „skryté“ dlhy vrátane veľkého objemu poskytnutých záruk. Aj preto sa v programovom vyhlásení zaviazala:

- zvýšiť transparentnosť finančných tokov, decentralizovať a demokratizovať verejné financie;

- znižovať deficit verejných financií, ku koncu funkčného obdobia dospieť k vyrovnanému finančnému hospodáreniu, zabezpečiť spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády a vytvoriť podmienky na jej znižovanie;

- znížiť rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu;

- znížiť celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry.

Správa verejných financií

Ministerstvu financií sa čiastočne podarilo zlepšiť prehľadnosť verejných financií - v rozpočtovaní, v spravovaní, ako aj v ich monitorovaní a kontrole. Spolu so zákonom o štátnom rozpočte začalo predkladať aj strednodobý finančný výhľad. Vytvára sa tým priestor pre plynulé nadväzovanie zostavovaných rozpočtov. K sprehľadneniu finančných tokov prispelo aj rozhodnutie vlády o zanikaní štátnych fondov a ich včleňovaní do štátneho rozpočtu. Väčší dôraz sa čoraz viac kladie aj na pravidelné vykazovanie a monitorovanie hospodárenia s verejnými financiami. Postupne sa darí zosúlaďovať ich štatistiku s medzinárodnými požiadavkami, najmä MMF a Eurostatu.

Celková transparentnosť verejných financií zostala napriek tomu nedostatočná. Osobitným precedensom je niekoľkoročné prijímanie zákonov o štátnom rozpočte s nejednoznačne plánovaným deficitom, a to v dvoch rôznych paragrafoch. Parlament tým dáva ministerstvu a vláde možnosť v priebehu roka zvýšiť schodok nad rámec základného zákonného záväzku. Umožňuje tým pred verejnosťou čiastočne skresľovať plánovaný celkový schodok.

Občania sú navyše držaní v úctivej vzdialenosti od kontroly verejných financií. Dôvodom je pretrvávajúca vysoká centralizácia ich spravovania. Napriek presunutiu niektorých kompetencií nedošlo k preneseniu zodpovedajúcej časti daní na miestnu (samo)správu. Podiel ústrednej správy na daňových príjmoch bol v roku 2001 až 92 %. Ministerstvo financií neplní cieľ „decentralizovať a demokratizovať verejné financie“.

Celkové hospodárenie

Podstatným negatívom pre občanov a pre celkový ekonomický vývoj je pretrvávanie nehospodárnosti v spravovaní verejných financií. Ministerstvo financií a vláda nielenže nesplnia, ale ani sa nepriblížia k dosiahnutiu cieľa „dospieť ku koncu funkčného obdobia k vyrovnanému finančnému hospodáreniu“. Tento zámer sa však už na začiatku stanovil nereálne, najmä vo väzbe na nepriaznivé východisko a nedostatočne trhovo orientované zloženie vládnej koalície.

Po prvom roku vládnutia a zlepšenia v hospodárení sa v nasledujúcich rokoch finančná disciplína verejnej správy opäť zhoršila. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami (bez finančných transakcií a bez výnosov z privatizácie) sa v rokoch 2000 a 2001 podstatne zvýšil v prospech výdavkov na viac ako 5 percent z HDP. Schodok verejných financií sa pravdepodobne v predvolebnom roku tiež nezníži. Naopak, očakáva sa, že bude podstatnejšie prevyšovať 5 % HDP.

Úverovým financovaním značných deficitov a vydaním osobitných dlhopisov na krytie „zlých“ úverov v privatizovaných bankách vláda priamo pôsobila na zvyšovanie zadlženosti. Nevyužila v dostatočnej miere výnosy z privatizácie na zníženie existujúceho dlhu, osobitne toho zahraničného. Nenapĺňa preto cieľ „zabezpečiť spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády a vytvoriť podmienky na jej znižovanie“. Naopak, postupne sa zrýchľuje rast verejného dlhu, čo je smerodajnejší ukazovateľ ako dlh ústrednej vlády. Oficiálny verejný dlh sa zvýšil z necelých 30 % z HDP v roku 1998 približne na 43,5 % z HDP v roku 2001.

Verejné výdavky

Hlavnou príčinou veľkého deficitu a rastúceho zadlžovania je stále rovnako rozsiahle prerozdeľovanie už vytvorených zdrojov v ekonomike. Ministerstvo financií nestlačilo vysokú úroveň verejných výdavkov pod hranicu z roku 1998 (približne 42 % z HDP). Neplní tým vládny cieľ znížiť rozsah a prerozdeľovanie cez verejné financie (nielen cez štátny rozpočet). Nepodarí sa ani sa priblížiť k dosiahnutiu zámeru „prispôsobiť výdavkovú politiku vyrovnaniu verejných financií“.

Neplnenie obidvoch kľúčových cieľov má pôvod v deformovanom pohľade na úlohu vlády v ekonomike. Ministerstvo financií napríklad veľkým objemom bežných aj kapitálových transferov niektorým podnikateľom výrazne obmedzuje konkurenciu a rovnosť šancí. Značnými výdavkami na sociálnu sféru (so stálymi tlakmi na ich zvyšovanie, aj vysokou mierou nezamestnanosti) udržiava mnohých ľudí v pasivite a závislosti od sociálnych dávok. Tento stav je dôsledkom neuskutočnených reforiem, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce a ministerstva zdravotníctva.

Verejné výdavky sa zvyšujú aj v dôsledku príliš rastúcich výdavkov na spotrebu. Inštitúcie spravujúce verejné financie každoročne míňajú na mzdy a nákup tovarov a služieb približne 25 %, ba v štátnom rozpočte až okolo 30 % z celkových výdavkov. A v poslednom roku funkčného obdobia Dzurindovho kabinetu dokonca silnejú tlaky na ich ďalšie zvyšovanie.

Dane a sociálne odvody

Na financovanie nadmerných výdavkov udržiava ministerstvo financií a vláda vysoké sadzby daní a sociálnych odvodov. Platí to napriek splneniu čiastkových cieľov „znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín, prehodnotiť tzv. milionársku daň a znížiť daň z príjmov právnických osôb“. Presadenie významnejšieho zníženia dane z príjmov právnických osôb sa však dosiahlo napriek odporu ministerstva financií. Pozitívny vplyv nižších sadzieb daní z príjmov kompenzujú zvýšené sadzby DPH, spotrebných daní, cestnej dane a dôchodkového a zdravotného poistenia.

Ďalšie návrhy ministerstva na zvýšené zdaňovanie (napríklad daňou z motorových vozidiel či daňou z prírastku z majetku) našťastie neboli realizované. Vysoké sadzby sociálnych odvodov napriek tomu výrazne dvíhajú náklady práce, limitujú ochotu zamestnávateľov zamestnávať a brzdia rast čistých miezd pracovníkov. Vláde sa nedarí plniť cieľ „znížiť odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry“, aj keď spolu s daňovým zaťažením sa pre podnikateľské subjekty mierne znížilo (osobitne napríklad živnostníkom, ktorí si uplatnili paušálnu daň). Neznížilo sa však priemerné súhrnné daňové zaťaženie zamestnancov. Celkové daňové a odvodové zaťaženie väčšiny subjektov ostáva približne na rovnakej úrovni ako pred štyrmi rokmi.

Hodnotenie plnenia podstatných cieľov ministerstva financií ciele skutočnosť

Zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií. Transparentnosť verejných financií sa zvýšila (napríklad rozhodnutím o rušení štátnych

fondov). Problémy v prehľadnosti však pretrvávajú (napríklad nejednoznačne plánované

výsledky hospodárenia).

Postupnou decentralizáciou verejných financií podporiť samosprávu obcí. Napriek presunutiu niektorých kompetencií nedošlo k preneseniu významnejšej

časti daňových príjmov na miestnu správu.

Pôsobiť na upevnenie finančnej disciplíny, zvýšenie účinnosti kontroly hospodárenia Systém štátnej pokladnice sa ani v tomto volebnom období (podobne ako v predchádzajúcom)

s prostriedkami štátneho rozpočtu, osobitne realizáciou projektu systému štátnej pokladnice. nezrealizoval. Vytvorili sa však predpoklady (aj legislatívne) na jeho naštartovanie v budúcom

volebnom období.

Znižovať deficit verejných financií a ku koncu funkčného obdobia dospieť k vyrovnanému Deficit verejných financií (po očistení o finančné transakcie) sa neznižuje. Naďalej je výrazne

finančnému hospodáreniu verejnej správy. vzdialený a nepribližuje sa k vyrovnanému rozpočtu.

Zabezpečiť spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády, vytvoriť predpoklady Dlh ústrednej vlády, ale aj celkový dlh verejnej správy sa počnúc rokom 2000 zvyšuje

na jej postupné znižovanie. zrýchleným tempom. V roku 2001 sa výrazne zvýšil aj v dôsledku emitovaných dlhopisov na

reštrukturalizáciu bánk. Na druhej strane, k zrýchleniu rastu zadlženia dochádza napriek

objemovo významným výnosom z privatizácie. Nevytvorili sa podmienky na postupné

znižovanie zadlženosti, aj vzhľadom na značný schodok v roku 2002 a ďalšie nároky do

budúcnosti.

Znížiť rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov prostredníctvom štátneho Rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov cez verejné výdavky (nielen štátny rozpočet,

rozpočtu a výdavkovú politiku prispôsobiť vyrovnaniu verejných financií. ako ich vláda zúžene definuje) sa neznížil a oproti roku 1998 zostal približne rovnaký.

Keďže sa neuskutočnili reformy verejných výdavkov, nedošlo k ich prispôsobeniu smerom

k vyrovnaniu verejných financií.

Znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín. Daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín sa znížilo, aj keď pozitívne dosahy úprav

dane z príjmov fyzických osôb čiastočne kompenzovali zvýšené sadzby nepriamych

daní a sociálnych odvodov.

Znížiť celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry. Odvodové zaťaženie podnikateľov sa neznížilo, aj keď spolu s poklesom dane z príjmov

právnických osôb došlo k miernemu zníženiu ich celkového zaťaženia. U väčšiny

zamestnancov sa však významnejšie nezmenilo. V celkovom daňovom a odvodovom

zaťažení ekonomických subjektov nedošlo k viditeľnejšiemu zlepšeniu.

Reštrukturalizovať vybrané banky. Podarilo sa reštrukturalizovať zlé portfóliá vybraných bánk a následne ich

privatizovať, avšak za cenu prenesenia týchto nákladov, aj s úrokmi, na daňovníkov.

Oblasť spravovania verejných financií