
„Chceli ma zabiť,“ vyhlásil údajne palestínsky vodca, keď si prezrel spálňu po izraelskom vojenskom zásahu. FOTO - REUTERS
RAMALLÁH, JERUZALEM - Včerajším ostreľovaním sídla palestínskeho vodcu Jásira Arafata v Ramalláhu chcel Izrael podľa ministra obrany Benjamina Ben Eliezera dať Arafatovi pocítiť, že ho považuje za plne zodpovedného za stredajší atentát, lebo nerobí nič, aby „zastavil terorizmus“. Pri atentáte na utobus pri Megidde prišlo o život 17 ľudí. Izrael však nechcel Arafatovi ublížiť, tvrdil hovorca armády. Počas mesiac dlhého obliehania v marci Arafatova obytná rezidencia nikdy nedostala zásah, ktorý by to mohol naznačovať, včera však izraelské strely zasiahli aj jeho spálňu.
Na stredajší atentát reagovala izraelská armáda podľa doterajšej stratégie - Arafat nebol ani zbavený funkcie, ani vypovedaný, aj keď to radikálni politici navrhovali. Izraelský prezident Moše Kacav včera vyzval slobodný svet, aby prerušil styky s Arafatom.
V noci bol celý sektor okolo Arafatovho sídla vyhlásený za vojenskú zónu, došlo aj k prestrelkám. Vojaci vraj ponúkli Palestínčanom možnosť evakuovať zranených pod podmienkou, že sa podrobia previerke totožnosti. Táto ponuka bola odmietnutá. Podľa izraelského denníka Haarec zbúrali šesť domov, sídla bezpečnostných služieb a kancelárie.
Arafat po odchode armády obvinil Izrael z fašizmu, vyhlásil, že akcia „zvýši odhodlanosť palestínskeho národa“ - a ukázal znamenie víťazného V.
Pochybujú aj USA
Po stredajšom atentáte Biely dom vzniesol pochybnosti k Arafatovej dôveryhodnosti a naznačil, že „nadviaže vzťahy s novou generáciou palestínskych vodcov“, ktorí sú ochotnejší zakročiť proti terorizmu. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer neskôr novinárom povedal, že prezident George Bush neodpísal Arafata - ale nádej, že zreformuje palestínsku samosprávu, je malá.
Arafat: Izrael zničil bezpečnostné sily
Arafat však tvrdí, že nemôže účinne bojovať proti atentátom, pretože Izrael zlikvidoval veľkú časť palestínskych bezpečnostných služieb. „Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ukončili útoky (proti izraelským civilistom), a často sme mali výsledky. Ako však máme účinne postupovať, keď sme v obliehaní, keď nás Izrael stále tvrdo vojensky napadá?“ uviedol Arafat v interview, ktoré poskytol ešte pred stredajším samovražedným útokom.
Reformy Arafat považuje za „vnútornú palestínsku vec“. „Sme ochotní počúvať našich európskych, ruských a amerických priateľov, ale Izraelčanov nikdy,“ zdôraznil. Voľby podľa neho nebudú dovtedy, dokiaľ bude trvať „obliehanie, dokiaľ bude Predjordánsko rozdelené na deväť zón, dokiaľ naše ženy nebudú môcť rodiť v nemocniciach a dokiaľ naši študenti nebudú môcť chodiť do škôl“.
Palestínske reformy sa doteraz Arafatovej vedúcej pozície nedotkli, ale palestínsky zástupca v LAŠ včera pripustil, že Arafat pomýšľa na odchod z funkcie, hneď ako bude vytvorený palestínsky štát.
Arafat to vraj opakovane vyhlásil na schôdzach svojho hnutia Fatah. Hovoril, že si potom oddýchne a prenechá vedenie mladšej generácii.
Subaj sa domnieva, že arabskí spojenci Washingtonu teraz Arafata potrebujú. „Ak odíde Arafat teraz, nastane katastrofa a chaos,“ povedal.
(čtk, reuters, kl)