Taxikári sú pánmi svojho času. Keďže sú živnostníkmi, nemajú šéfa, ktorý by kontroloval ich pracovný čas. „Denne pracujem v priemere asi desať hodín. Ak potrebujem peniaze, aj dlhšie,“ hovorí taxikár z bratislavskej taxislužby. „Ak by sme pracovali osem hodín denne, museli by sme mať všetci ešte aspoň jedno zamestnanie a aj tak by sme pracovali dlhšie.“
Je len vecou taxikára, kedy príde na stanovisko, zapne vysielačku a prihlási sa dispečingu. Môže pracovať, ako dlho chce. Ani majitelia taxislužieb sa svojich ľudí nijako nepokúšajú obmedzovať – nemajú prečo. Niektoré taxislužby majú dni rozdelené na nočné a denné zmeny, napríklad začať pracovať môže taxikár iba o ôsmej ráno alebo o ôsmej večer, ale či bude jazdiť celý deň, alebo pol dňa, záleží už iba na ňom.
Rovnako sú na tom murári, ktorí robia na živnosť. Keď majú čo, robia „od vidím do nevidím“, keď je práce menej, skončia skôr. „Ľudia si nás objednávajú, keď potrebujú niečo urobiť rýchlo. Nemôžeme im povedať, že to nestíhame, lebo si objednajú niekoho iného. Pracujeme, koľko vydržíme, denne aj 16 až 18 hodín,“ povedal murár z partie živnostníkov. (vd)
