Jeden z členov Celoindického protiteroristického frontu, ktorí na demonštrácii v Dillí požadovali rozhodný postup proti kašmírskym separatistom a Pakistanu. FOTO - ČTK/AP
Naopak, podarilo sa jej preniknúť medzi fanatikov, ktorí sú stále presvedčení o sprisahaní proti islamskej veci. Sprisahanie, ktoré v súčasnosti najviac púta pozornosť svetových médií, sa odohráva v spornom indicko-pakistanskom regióne Kašmír. Vnímajú to tak aj obyčajní Pakistanci.
Mušarráfov svet
Ako to pochopil pakistanský prezident, generál Parvíz Mušarráf? Analytici vravia, že politicky. Namiesto toho, aby s medzinárodnou protiteroristickou koalíciou likvidoval zvyšky al-Káidy a Talibanu v afganskom pohraničí, nechal vojská presunúť na indické hranice. A radikálov, ktorí kričali, že za Afganistan položia svoj život, rozdelil na tri skupiny: al-Káidu, Taliban a „bojovníkov za slobodu“ v Kašmíre. Akoby nevedel, že všetky tri skupiny sú navzájom posplietané a majú bohatú prax z afganských výcvikových táborov.
Z expertov na južnú Áziu vraj nikto nezapochyboval, že Islamabad, ale aj India využijú ekonomické a politické výhody podpory USA v boji s Talibanom a al-Káidou po svojom. Pakistanské skúšanie rakiet a indické napínanie svalov tak nie sú iba provokáciou, ale vojenskou hrozbou. Podľa správ vojenských výzvedných služieb by to znamenalo smrť 12 miliónov ľudí.
Pri ľudskej hlúposti, ktorá v histórii neraz prevládala, by sa konflikt vyvíjal tak, že India zablokuje námorné cesty, ktoré Islamabad spájajú s vonkajším svetom v prístave v Karáčí na juhu Pakistanu. Obrovská prevaha Indie v počte vojakov by predstavovala rýchle teritoriálne víťazstvo, čo by zúfalú pakistanskú generalitu prinútilo použiť proti indickej armáde jadrové zbrane.
Americký tlmič
Čo treba urobiť, aby sa konfliktu predišlo? Mušarráf musí zakročiť proti násilným fanatikom v Kašmíre. Pochybovači sa ale pýtajú, ako to môže zvládnuť prezident, ktorý sa spojil so „zlými“ USA v boji s kedysi „dobrým“ Talibanom a ktorý ešte navyše musí získať podporu voličov, aby potvrdil svoj sľub a na október vyhlásil voľby.
India sa zasa, hoci to nepripúšťa, musí zbaviť myslenia hinduistického sektárstva, ktorým jej vláda trpí, a musí obnoviť dialóg s kašmírskymi predstaviteľmi. Ten po 11. septembri v rámci svojsky vyloženého boja s terorizmom zastavila.
V súčasnom štádiu napätia môžu napätie stlmiť iba Spojené štáty. Len Washington môže Mušarráfa prilačiť, hoci ide o kľúčového spojenca v Afganistane, aby skoncoval s terorizmom. Len Amerika môže Indom odkázať, aby boli trpezliví. Samotné riešenie ale nepríde, pokiaľ sa obe strany nezbavia populistickej rétoriky, zle pochopenej národnej hrdosti a nesadnú si za jeden stôl, a pokiaľ nebudú robiť také detské predstavenia ako začiatkom týždňa v kazašskej Alma-Ate, kde sa Mušarráf s indickým premiérom Atalom Bihárím Vádžpejím nevedel stretnúť ani na chodbe.
Ak sa to Amerike, Mušarráfovi a stratégom v Dillí nepodarí, potom vyhral bin Ládin a kašmírski militanti, ktorí už teraz odvrátili pozornosť pakistanskej armády od pakistansko-afganského pohraničia.
JURAJ TOMAGA
Pakistan odmieta návrh Indie na spoločné hliadky
ISLAMABAD - Pakistan včera odmietol návrh Indie na vytvorenie spoločných vojenských hliadok na spoločnej hranici v Kašmíre, ktoré by dozerali na to, aby cez ňu neprechádzali islamskí ozbrojenci. Ako oznámilo pakistanské ministerstvo zahraničných vecí, nemalo by to nádej na úspech.
Indický premiér Atal Bihárí Vádžpejí uviedol, že India by mohla uvažovať o spoločných hliadkach na hranici, ak Pakistan zastaví cezhraničný terorizmus, ktorým má India na mysli prenikanie islamských bojovníkov do indickej časti Kašmíru. (čtk)
