Najčastejším nedostatkom bolo, že ľudia, ktorí spracúvajú osobné údaje, neboli poučení.
Niektorí prevádzkovatelia, hlavne vo verejnej správe „osobné údaje spracúvali aj napriek tomu, že zákony im takéto oprávnenie nedávali“.
Aj tomuto by mal zabrániť novoprijatý zákon na ochranu osobných údajov. Zákon predpokladá aj vytvorenie Úradu na ochranu osobných údajov.
V súčasnosti má úrad vládneho splnomocnenca na ochranu osobných údajov 16 tabuľkových miest. „Je to málo, preto na niektoré podnety reagujeme dlhšie. Niekedy 2 až 3 mesiace,“ tvrdí Pavol Husár, vládny splnomocnenec na ochranu osobných údajov.
V budúcnosti by mal mať úrad, ktorý tento rok pracoval s rozpočtom 9 miliónov korún, asi 32 pracovníkov. Budúci rok by sa mal rozpočet zvýšiť na 25 miliónov korún.
Na porovnanie obdobný úrad pracujúci v Českej republike má v súčasnosti 78 zamestnancov a ročný rozpočet 45 miliónov českých korún.
Počas prijímania zákona sa prejavili tlaky lobistických skupín okolo direct marketingových spoločností, ktoré chceli liberalizovať narábanie s osobnými údajmi.
Podľa Stankovianskeho pretlačili poslanci do zákona „možnosť poskytovať osobné údaje aj iným direct marketingovým spoločnostiam“.
Zákon o ochrane osobných údajov neprináša podľa Husára žiadne prevratné zmeny. (rp)
