ší: v máji ich Švédi zaznamenali 206.
„Nikomu z českých ani slovenských žiadateľov neudelili azyl, a to ani v tomto roku, ani v minulom roku,“ povedala hovorkyňa migračného úradu z Norrköpingu Alicia Bengtssonová. „Je smutné, keď mnohí žiadatelia, ktorí majú doma ekonomické problémy, všetko predajú a dajú do nového života na severe a potom sa musia vrátiť ešte chudobnejší. Vo Švédsku ale prakticky nemajú šancu,“ dodala.
Od januára požiadalo o azyl vo Švédsku 111 českých a 421 slovenských Rómov. Za celý minulý rok pritom porovnateľné počty boli 79 osôb s českými a 349 so slovenskými pasmi.
Noví českí žiadatelia prichádzajú predovšetkým z Ostravy a okolia. Švédske úrady sa domnievajú, že pokusy o masovú emigráciu Rómov z krajín bývalej východnej Európy sú takmer vo všetkých prípadoch organizované. Rómovia väčšinou vedia, čo majú v rozhovoroch pri odovzdávaní žiadostí hovoriť, a poznajú aj to, ktoré cesty majú obísť, aby ich nevypovedali hneď pri vstupe do krajiny na hraniciach.
Prístup k Rómom v Českej republike i na Slovensku býva na severe Európy občas predmetom kritiky. Českú i Slovenskú republiku tu však považujú za demokratické, a teda bezpečné krajiny, kde sa obyvatelia so žiadosťou o ochranu svojich ľudských práv môžu obracať na oficiálne úrady a nepotrebujú emigrovať do zahraničia. (čtk)
