BRATISLAVA – Tohtoročné parlamentné voľby prinesú rast cien a nezamestnanosti a pokles kúpyschopnosti a hodnoty koruny. To je základný výpočet očakávaní ľudí, o ktorých informuje reprezentatívny prieskum agentúry Dicio.

Hoci nadpolovičná väčšina obyvateľov predpokladá, že voľby nezmenia ich výšku platu, až tri štvrtiny populácie očakávajú po voľbách rast cien. Podľa 53,5 percenta populácie sa to prejaví na nižšej kúpyschopnosti.

Analytici považujú obavy z poklesu kúpyschopnosti za opodstatnené: „Mzdy v nominálnom vyjadrení v podstate stále stúpajú. Inak je to však s reálnymi mzdami, ktoré pravdepodobne klesnú, pretože sa prijmú podobné opatrenia ako v roku 1999,“ upozornil analytik Istrobanky Marek Senkovič. Balíček podobný tomu z roku 1999 by spôsobil rast regulovaných cien elektriny, plynu, vody a nájomného. Pokles kúpyschopnosti je preto pravdepodobný.

Podobné obavy majú ľudia aj zo vstupu Slovenska do Európskej únie s tým rozdielom, že od tejto udalosti neočakávajú pokles platov. „Najväčší rozdiel v očakávaní dôsledkov volieb a vstupu do únie je v tom, že po voľbách viac ľudí očakáva rast nezamestnanosti (45,1 percenta) a po vstupe do únie nárast miezd (31,8 percenta),“ upozornila Júlia Sobinovská z Dicia.

Priaznivý efekt integrácie by na výške svojho platu mali pocítiť najmä kvalitní zamestnanci zahraničných firiem: „Zahraniční vlastníci nebudú mať problém zaplatiť toho, kto mu prináša zisk. Je teda možné, že sa prehĺbia rozdiely medzi ľuďmi,“ doplnil Senkovič.

Roztváranie príjmových nožníc v období prvých troch rokov po integrácii predpokladajú aj obyvatelia. Kým tí s nadpriemerným rodinným príjmom očakávajú zvýšenie platov, ľudia s podpriemerným príjmom predpokladajú ich pokles. Podobné prehlbovanie rozdielov nastane podľa účastníkov prieskumu aj po septembrových voľbách. „Ľudia očakávajú, že rozdiely v príjmových skupinách sa po voľbách budú zvyšovať,“ doplnila Sobinovská.

Spoločným sprievodným znakom volieb a integrácie bude podľa obyvateľov aj rast nezamestnanosti. „Nezamestnanosť môže buď stagnovať alebo sa ešte zhoršovať,“ tvrdí Senkovič. Jej pokles môže byť jedine výsledkom zmeny štruktúry ekonomiky, čo je dlhodobý proces.

„Vstup Slovenska do únie môže dočasne zvýšiť nezamestnanosť, pretože množstvo podnikov stále nebude pripravených na európsku konkurenciu,“ dodal analytik. Výsledkom slabej konkurencieschopnosti by mohlo byť aj prepúšťanie.

Negatívne očakávania vládnu aj okolo kurzu koruny. Voľby spôsobia prepad jej hodnoty podľa 51,0 percenta ľudí a vstup do únie podľa 37,2 percenta. „Bude to záležať na tom, aký pohľad budú mať na novú vládu zahraniční investori a banky, ktorí sú určujúci z hľadiska pohybu kurzu. Reštriktívna politika dôveryhodnej vlády spolu s integračnými impulzami pravdepodobne spôsobí posilnenie hodnoty koruny,“ dodal Senkovič.

JURAJ JAVORSKÝ