FOTO - AUTOR
Pat Metheny patrí k najcennejším hudobníkom. Imponuje neskrývaným smerovaním ku kráse a zároveň schopnosťou vyhnúť sa gýču. Zároveň je jedným z najdisponovanejších skladateľov a inštrumentalistov. Zaraďujú ho do kategórie jazz, ale s kapelou Pat Metheny Group (PMG) trčí vďaka svojej panmuzikalite z tejto škatuľky a robí veci, ktoré sú popri všetkej náročnosti silné a pekné. Keď hrozí, že budeme tou krásou celí zasypaní, vždy urobí osviežujúci úkrok sem, či tam k prudkej vášni, rezervovanosti, drásavej horkosti, či, občas ale predsa, k pôsobivej disharmónii.
Viedenský koncert v rámci svetového turné mal začať o pol deviatej. O 20.20 h vyšiel na pódium štyridsaťosemročný usmievavý chlapec Metheny v koncertnej uniforme - páskovanom tričku, rifliach a snehobielych teniskách. Takto hrá už od roku 1977, keď ako dvadsaťtriročný zázračný gitarista založil PMG. Priateľským gestom pozýval divákov, aby prišli bližšie pod pódium, potom prišiel bubeník a hrali spolu. Rozmýšľal som, prečo nezhasnú svetlá v sále a v tom sa tak stalo. Toto bolo len intro, rozohriatie, podanie ruky publiku. Skutočný koncert začal presne o 20.30 h. Trojhodinové vystúpenie malo niekoľko vrcholov a niekoľko pomalých spamätávaní.
Skupina PMG je dôkladne inovovaná. Z prvej zostavy zostalo iba Methenyho alter ego a jeho spoluskladateľ, klávesista Lyle Mays. Basista Steve Rodby, ktorý je Methenyho verným spoluproducentom, s ním hrá od roku 1982 a zvyšní traja „guys“ sú celkom noví: významná je posila v podobe Richarda Bonu pôvodom z Kamerunu, ktorý je fenomenálny basgitarista, ale tu prijal rolu perkusionistu. Bona hral na množstve nástrojov a božsky spieval. Druhý multifunkčný inštrumentalista a spevák je mladý Američan vietnamského pôvodu Cuong Vu, primárne trubkár. Bubeník, Mexičan Antonio Sanchez bola dobrá voľba. Je impulzívny, živý a dravý, do hudby priniesol viac napätia.
Tento večer mi dal pocity strmého stúpania kdesi vysoko, ale aj priezračného pokoja, hrče v hrdle so slzami na krajíčku aj stavy eufórie ako po užití nejakej drogy. PMG hrali staršie krásne kúsky vo vzrušujúcich úpravách a samozrejme aj skladby z posledného albumu, ktoré sa živým prevedením rozvinuli a dostali úžasné farby. Pocítili sme aj závan súčasnosti - jungle, techno.
Dramaturgia neponecháva nič na náhode, svetlá, premietanie obrazcov, pódiový servis. Metheny sa stále úprimne teší z hudby a má ju rád. Skúste si predstaviť tohtoročnú neľudskú šnúru, na ktorej sa niekoľko mesiacov takmer každý večer hrá trojhodinový program a poviete si, že je možno svätec. Niečo na tom bude - celý koncert pôsobil ako rituál, počas ktorého sme dostali nadkritické dávky pozitívnej energie. Táto energia sa dá zúročiť a je to na nás, ako to urobíme.Autor: MARIAN JASLOVSKÝ(Autor je zástupcom šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk)
