BRATISLAVA – Benešove dekréty stratili účinnosť, a tak nemožno namietať, že sú v rozpore s dnešnou európskou legislatívou. Nedá sa použiť ani argument, že dekréty vnútroštátne porušujú ľudské práva, tvrdí vo svojej analýze minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Opätovné otvorenie tejto otázky by podľa analýzy bolo možné iba po masívnom politickom tlaku. Zrušenie dekrétov v dôsledku politického tlaku by znamenalo, že na Slovensko, prípadne Českú republiku sa uplatňujú odlišné kritériá než na iné členské a kandidujúce štáty Európskej únie.
Dokument ministerstvo zajtra predloží na rokovanie vlády. „Platnosť dekrétov aj na Slovensku je nepochybná.“ Prijatím Listiny základných práv a slobôd sa však najneskôr dňom 31. 12. 1991 „zrušila účinnosť Benešových dekrétov v našom právnom poriadku,“ píše ministerstvo.
Žiadny Benešov dekrét neriešil otázky odsunu nemeckého obyvateľstva. Politickým základom odsunu bola Postupimská dohoda víťazných mocností.
Benešove dekréty však riešili viaceré otázky trestného postihu Nemcov, Maďarov a kolaborantov, ako aj ich majetkové otázky. Otázka majetkovej reštitúcie bola „vyriešená medzištátnymi zmluvami bývalého Československa s Rakúskom a s Maďarskom. Ustúpenie tlaku na zrušenie Benešových dekrétov by bolo prejavom politickej slabosti, ktorá by posmelila záujemcov vznášať opätovné nároky na majetkovú reštitúciu,“ hovorí dokument.
Ministerstvo poukazuje aj na skutočnosť, že snahy zrušiť rozhodnutia, čo boli urobené na základe dekrétov, odmietli aj európske súdy. „Právne a politické súvislosti Benešových dekrétov by nám nemali zakrývať skutočnosť, že dekréty vznikli v čase plnom ľudsky zavrhnutiahodných javov. …Ľútosť nad vtedajšími metódami vyjadrila SNR vo svojom Vyhlásení k odsunu slovenských Nemcov z 12. februára 1991,“ uvádza sa v dokumente ministerstva. (mar)