Je tento billboard vtip, alebo len nepodarená provokácia? Odpoveď prinesú až výsledky volieb a následné vyjednávania. FOTO - ČTK
Českí voliči pôjdu na budúci víkend voliť piatykrát od pádu komunizmu. Po roku 1989 politici doteraz vždy dokázali voličov presvedčiť, že voľby sú zásadné. Najprv išlo o to poraziť komunistov, neskôr pokračovať v reforme. Naposledy v roku 1998 prišiel zásadný súboj medzi sociálnymi demokratmi a občianskymi demokratmi. Prví hovorili o spálenej zemi - druhí proti socialistom vyšli s heslom mobilizácie.
Čo je však zaujímavé na týchto voľbách?
Boj o Strakovku
Možno to, že vládna ČSSD, zmluvno-opozičná ODS aj opozičná Koalícia dali jasne najavo, že po voľbách pri rokovaniach o zostavení vlády bude o spojenectvách rozhodovať viac ako ich politická orientácia to, koľko ktorá strana získa percent. Zabudnite na volebné programy, ide o podiel na moci. V tomto sa záujemcovia o úrad vlády v Strakovej akadémii až podozrivo podobajú.
Kto čakal tohto roku v Česku zásadný súboj, musí byť sklamaný. Predvolebná kampaň je mdlá a nezáživná, chýbajú silné slová a konfrontácia. Väčšina politikov sa na mítingoch spolieha skôr na všeobecné sľuby, že oni problémy vyriešia.
Parlamentná zostava je známa
Už dnes je z predvolebných prieskumov jasné, že päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekonajú len starí známi - ČSSD, ODS, Koalícia (Únia slobody spolu s KDÚ-ČSL) a komunisti. Rigidný postoj KSČM k zločinom päťdesiatych rokov je jedinou istotou českej politickej scény. S nimi do vlády nikto nepôjde.
V porovnaní so situáciou v krajinách Visegrádskej štvorky, ale aj s väčšími krajinami Európskej únie (Francúzsko, Nemecko), kde sa s napätím čaká, či ľavicu vystrieda pravica, je v Česku skutočne až podozrivý pokoj.
V Maďarsku asi pred mesiacom prebiehal až brutálny súboj medzi pravicovými dravcami z vládneho Fideszu a socialistami, ktorí túžili po zmene.
V Poľsku prebehol v tieni tragédie z 11. septembra tiež veľmi ostrý konflikt, v ktorom sa rozdrobená pravica sama historicky porazila a prepustila celý parlament ľavici a Lepperovým extrémistom.
Na Slovensku sa na jeseň bude rozhodovať, či dokážu dvakrát za sebou zostaviť vládu bez Vladimíra Mečiara.
My sa dohodneme
V Česku žiadna takáto zásadná dilema nehrozí. Krajina je členom NATO, smeruje do Európskej únie, ekonomika rastie, nezamestnanosť je v porovnaní so Slovenskom či Poľskom asi dvakrát menšia.
Na druhej strane sú však ideové a programové rozdiely medzi hlavnými konkurentmi - ČSSD a ODS - možno ešte zásadnejšie ako boli napríklad v Maďarsku medzi socialistami a pravicou. Politici na ne však upozorňujú len do tej miery, aby si úplne nezabuchli dvere k prípadnému povolebnému spojenectvu.
Koalícia tiež premárnila šancu stať sa stranou zmeny - zažila na to priveľa vnútrostraníckych škandálov a v parlamentných hlasovaniach sa až pričasto zaplietla s ČSSD.
Victor Gomez z internetového časopisu Transition Online prišiel v článku pre Lidové noviny so zaujímavým postrehom. „Taktiku ľudovcov (KDÚ-ČSL), ktorí vždy tvrdili, že majú niečo spoločné s pravicovými aj ľavicovými stranami, prevzali všetky významné strany v krajine, okrem komunistov. Dosiahnuť takýto stav politickej scény trvalo len štyri roky.“
Niet pochýb, že pod tento zvláštny stav českej politickej scény sa podpísali práve štyri roky opozičnej zmluvy sociálnych demokratov a ODS. A politici voličom ďalej medzi riadkami odkazujú - voľte nás a my sa už potom nejako dohodneme. Práve preto mohol ktosi vyvesiť volebný billboard, ktorý za politikov ODS a ČSSD práve toto sľúbil.
