Za minulý rok bol podiel schodku na HDP 8,8 percenta.
Vývoj ekonomiky si zachováva trend z predchádzajúceho obdobia: ceny sa vyvíjajú priaznivo, ale riziká v podobe deficitného zahraničného obchodu pretrvávajú. Centrálna banka pripravila pre vládu materiál, v ktorom ju chce varovať pred „živelným nastolením rovnováhy“.
To by znamenalo, že redukcia domáceho dopytu sa uskutoční prostredníctvom znehodnotenia kurzu koruny so všetkými dôsledkami na cenovú úroveň, na životnú úroveň obyvateľstva, na spomalenie ekonomického rastu, zvýšenie nákladovosti zahraničnej dlhovej služby, zníženie ratingu a predovšetkým na spomalenie procesu dobiehania ekonomickej úrovne krajín Európskej únie.
Aby vláda predišla tomuto stavu, mala by najskôr prijať zásadné opatrenia smerujúce k zníženiu verejných výdavkov. Následne je nevyhnutné zabezpečiť dlhodobú rovnováhu opatreniami štrukturálneho charakteru.
Centrálna banka v apríli podporila finančnú politiku vlády zvýšením úrokových sadzieb, čo by malo tiež pomôcť k obnoveniu rovnováhy. NBS však pripomína, že konať musí aj vláda, inak bude nútená úroky zvýšiť opäť. Riešenie vo forme vládneho šetrenia však považuje tak centrálna banka, ako aj medzinárodné menové inštitúcie, za vhodnejšie.
JANA BRONDOŠOVÁ
Výraznejší rast HDP podporuje verejný sektor, obyvateľstvo aj podniky. Jeho príčinou je zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu, rast miezd, poskytovanie dotácií a štátnych záruk na financovanie spotreby alebo investícií podnikov.
Po takomto oživení dochádza k rastu dovozov, ktoré prevýšia objem vývozov a vedú k zhoršovaniu deficitu obchodu aj bežného účtu. Financovanie sa uskutočňuje rastom zahraničného dlhu. V krátkom období súčasne rýchlo rastie ekonomika, aj dvojitý deficit (verejných financií aj bežného účtu).
Po období úspor a šetrenia sa začína ekonomika znova oživovať, reštrikcie uvoľňovať a kruh sa uzatvára.
Po určitom období je však nevyhnutná korekcia v podobe znehodnotenia meny s následným obmedzením spotreby, teda obmedzením hlavne v oblasti verejných financií.
Menový vývoj v roku 2002 podľa NBS odhad nový odhad
deficit bežného účtu (podiel na HDP) 7,9 % 8,3 %
fiškálny deficit (podiel na HDP) 3,6 % 4,5 %
koncoročná inflácia 3,5 - 4,9 % rovnaký
rast HDP 3,5 - 3,8 % rovnaký
