Dobré umiestnenie v tabuľke udržateľnosti životného prostredia Slovensku do veľkej miery zabezpečil stav jeho prírody. „Posudzovalo sa viacero aspektov – životné prostredie, ekonomický a sociálny rozvoj, inštitucionálne predpoklady. Máme veľa lesov, veľkú plochu územia chránenú nejakým stupňom ochrany. V súhre všetkých to vyjde priaznivo,“ hovorí Vladimír Hudek, riaditeľ Regionálneho environmentálneho centra.
„Slovensko má jeden z najvyšších podielov prírode blízkych lesov v Európe a veľkú rozlohu chránených území. Podľa zvolených kritérií Slovensko veľmi dobre obstálo v parametri FOREST, podľa ktorého sa lesnatosť za sledované obdobie na Slovensku zväčšila o takmer najvyššiu hodnotu v Európe,“ povedal Viliam Pichler z Výskumného ústavu lesníckeho vo Zvolene.
Otázne je, ako to naozaj vyzerá v praxi. „Máme síce dobré podmienky, veľa predpisov, ale keby sa hodnotilo, ako sa predpisy naozaj dodržiavajú, tak by sme asi neboli na 14. mieste,“ hovorí Hudek
Povedomie obyvateľov sa však aj u nás mení. „Vzťah k životnému prostrediu sa postupne zlepšuje,“ hovorí riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Oto Hornák. Inšpekcia, ktorá kontroluje jednotlivcov i podniky, zaznamenala v posledných rokoch výrazné zlepšenie postoja k životnému prostrediu zo strany podnikov. „Kedysi zo 100 percent kontrolovaných podnikov 70 percent z nich zákony v oblasti životného prostredia porušovalo a len 30 percent sa snažilo dodržiavať. Dnes je to už naopak,“ povedal. Podniky si uvedomujú, že dodržiavanie ekologických predpisov je dobrá reklama. „Pokuty za poškodzovanie životného prostredia nerobia firme dobrý imidž. Snažia sa preto o zlepšenie,“ hovorí Hornák.
Ministerstvo životného prostredia po splnení podmienok môže udeliť niektorým výrobkom značku Environmentálne vhodný výrobok – zelený smrek na trojvrší.
Aj environmentálne organizácie potvrdzujú, že povedomie ľudí sa trochu zlepšuje, a to nielen u detí, ale aj dospelých. „Je to mravčia práca, stojí veľa úsilia, ale po desiatich rokoch práce vidíme výsledky,“ hovorí Ingrid Ďurinová z organizácie A-Projekt z Liptovského Mikuláša, ktorá robí vzdelávacie programy o životnom prostredí.
Odborníci však nie sú priveľmi optimistickí. „Táto správa ako jeden z ukazovateľov vyhodnocovala tzv. ekologickú stopu v prepočte na obyvateľa za deväťdesiate roky. V dôsledku rastúceho konzumu a nedostatočnej environmentálnej výchovy sa tento ukazovateľ bude pre Slovensko pravdepodobne zhoršovať,“ myslí si Pichler. (mar)
