„Neporadíme si,“ vzdychne si Mária z Novák. Podľa nej je to však dnes lepšie než pred tridsiatimi rokmi. Vtedy totiž v tepelnej elektrárni postavili 300 metrov vysoký komín. „Predtým padal všetok popolček priamo na nás,“ vysvetľuje. Aj pán Beňuška vie o znečistení ovzdušia v Novákoch svoje, žije tu ôsmy rok. „Obzvlášť to vidieť, keď je nízky tlak. Dymové mračno je vtedy tu,“ ukazuje na nebo nad mestom. „Keď je tak, ako dnes, dym ženie preč,“ dodáva.
Predtým, než sa sem prisťahoval, žil v obci vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov. Následky si však všimol i tam. „Dalo sa to pozorovať najmä na listoch stromov. Ako keby ich niekto natrel sivou farbou.“ Na znečistenie životného prostredia podľa neho najhoršie reagujú deti. „Je predsa všeobecne známe, že to u nich vyvoláva alergiu.“
„Pre človeka, ktorý sem príde odniekiaľ z hôr, je to určite šok. My, čo tu istý čas žijeme, si to však už vôbec neuvedomujeme,“ tvrdí o chlórom zaváňajúcom vzduchu Peter Minarovič. Žije tu už vyše dvadsať rokov. „Zatiaľ sa to na mojom zdraví nijako neprejavilo,“ utešuje sa. Kvalitu prostredia si podľa vlastných slov síce uvedomuje, ale nie z vlastných skúseností. „Dozvedáme sa to najmä z médií. Keď to napíšu, tak to tak asi bude.“
Pre znečistené životné prostredie by sa asi nepresťahoval. „Len pre prácu.“ Ani Márii sa myšlienka na presťahovanie nepozdáva. „A kam pôjdete? Niet bývania, niet inej roboty.“ JOZEF ČAVOJEC
