BRATISLAVA – Pre zdravie detí je oveľa podstatnejšie to, či chodievajú na vzduch, či jedávajú zeleninu a ovocie a či sa v mladosti úspešne vyhli napríklad fajčeniu, ako znečistený vzduch v ich bydlisku.
Odborníci dávno vedia, že podstatne väčší vplyv ako životné prostredie máme na svoje zdravie sami. Podľa posledných poznatkov Svetovej zdravotníckej organizácie environmentálne vplyvy pôsobia asi len z dvadsiatich percent, rovnako dedičnosť, zdravotníctvo len z desiatich percent a viac ako z polovice zdravie ovplyvňuje životný štýl jednotlivca.
„Keď sa v rodine fajčí, ľudia tam dostávajú niekoľkotisícnásobne vyššie dávky škodlivín ako z dymiaceho komína blízkej továrne,“ hovorí Jindra Holíková, ktorá má v Štátnom zdravotnom ústave mesta Bratislavy na starosti hygienu životného prostredia.
V globálnom vplyve životného prostredia na ľudí Slovensko na tom nie je zle. Svetové tabuľky z januára tohto roku nás v zachovalosti prostredia spomedzi 142 krajín radia na štrnáste miesto. Najlepšie je Fínsko a Nórsko, Česko je napríklad až 64. Aj štúdia PHARE spred pár rokov ukázala, že v stave ovzdušia sme na tom lepšie ako priemyselné štáty Európy. Slovenské lesy sú oproti lesom v iných krajinách tiež v pomerne dobrom stave – v Európe na treťom mieste za Švajčiarskom a Fínskom.
Medzi najrizikovejšie miesta patria z celoslovenského pohľadu obec Veľká Ida, bratislavské Trnavské mýto a košická Ďumbierska ulica. Problémové sú ešte Prievidza, Krompachy, Bratislava-Turbínová ulica, Žiar nad Hronom a Ružomberok.
Okrem týchto rizikových lokalít sa však kvalita ovzdušia zlepšuje, rovnako aj pitnej vody. Je to vďaka ponovembrovému poklesu priemyslu, technologickým opatreniam proti emisiám aj vďaka odstaveniu rizikových zdrojov pitnej vody pre sprísnenie kritérií.
Čoraz zhubnejšie je pôsobenie hluku v dôsledku narastajúcej dopravy. Enormným hlukom trpí až tretina populácie. „Zatiaľ sme ďaleko od toho, aby sme hluk odviedli mimo miest cestnými obchvatmi, čo si žiada miliardové investície. Vysokému hluku je vystavená tretina obyvateľov. Málo si to uvedomujeme, lenže hluk nám poškodzuje nielen sluchové orgány, ale je to aj faktor vyvolávajúci stres. Stimuluje mnohé iné ochorenia,“ tvrdí Karol Rybár, odborný pracovník úseku hlavného hygienika Slovenska. Napríklad deti vo veľkých mestách môžu v hlučnom prostredí trpieť až poruchami pozornosti, dokonca hluk môže podľa odborníkov narušiť vývoj reči.
K ďalším negatívnym vplyvom na zdravie treba zarátať aj zlé stravovanie a tradične nezdravý spôsob života.
Podľa hygieničky Jindry Holíkovej mnohé rodiny sú tiež presvedčené, že ochraňujú svojich potomkov pred chorobami, keď ich denne prevážajú v autách a mestskú dopravu úplne vylúčia. „Najnovšie sa vo veľkom skúma benzén, ktorý sa nachádza vo výfukoch. V kabíne auta sú jeho koncentrácie oveľa vyššie ako inde.“
Veľké dávky škodlivín (až deväťdesiat percent) môžu prenikať do organizmu cez potraviny. Podľa Holíkovej vo výrobe potravín dnes prichádzajú módne trendy produkovať čoraz viac polotovarov, vymýšľať nové výrobky, predlžovať trvanlivosť. „To všetko prináša konzervačné látky, farbivá a iné cudzorodé látky. Preto je kontrola potravín a technológie výroby nesmierne dôležitá a Potravinový kódex sa sprísňuje.“
Zatiaľ sa nevie, či za alergie môže prostredie
V minulosti sa robila v Československu porovnávacia štúdia o vplyve životného prostredia na ľudí v priemyselných zónach. Rozdiely nezistila. „Paradoxne sa však vtedy prišlo na to, že napríklad na južnom Slovensku majú ľudia najkratší čas dožitia. Predpoklad bol, že to bolo tučnejšou stravou, ale ani to, ani žiadna skutočná spojitosť s nijakými prírodnými faktormi sa nedokázali,“ hovorí Jindra Holíková zo Štátneho zdravotného ústavu mesta Bratislavy.
Dosiaľ ani nikto podľa nej presne nepreukázal, že by pravou príčinou alergií bolo životné prostredie. Potvrdili sa pri nich len genetické vplyvy a to, že v znečistenom ovzduší trvá vyzdravenie horných ciest dýchacích oveľa dlhšie.
