Spoločne vypracovali návrh rozsiahlej novely ústavy, ktorú parlament schválil aj vďaka úsiliu predkladateľa a spravodajcu Kresáka. Podieľal sa aj na príprave ústavného zákona o konflikte záujmov, lebo podľa neho by jeho prijatie „pomohlo otvorenosti a transparentnosti politiky“.
Jeho neúspech komentoval slovami, že prijatiu zákona zabránili dve malé lobistické skupiny. Jednu vytvorilo KDH, druhú skupina, ktorá je činná v samospráve a chce zároveň pôsobiť aj v parlamentnej politike. Podľa neho bol návrh zákona pripravený zodpovedne a neprešiel len „kvôli veľmi, veľmi úzkym osobným a straníckym záujmom“. Petra Kresáka zvolil parlament za kandidáta na post ústavného sudcu.
Poslanec Ladislav Orosz viedol v parlamente pracovnú skupinu, ktorá dlhodobo pripravovala návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. S výnimkou Slotovej P SNS v ňom mali svoje zastúpenie všetky ostatné parlamentné kluby. Ich reprezentanti sa stali aj spolupredkladateľmi návrhu. Paradoxné je, že dvaja z nich Ján Cuper a Pavol Hrušovský ani ako predkladatelia návrh nepodporili.
Dvojročné úsilie pri príprave zákona vyšlo nazmar, ale poslanec Orosz predpokladá, že v budúcom funkčnom období sa pod tlakom médií a verejnej mienky situácia zmení v prospech zákona. Podľa neho je zákon dôležitý „najmä z hľadiska toho, že je potrebné nastoliť atmosféru dôvery medzi občanmi a politikmi.“ Keďže politici potrebujú dôveru občanov, prijatie ústavného zákona by bolo krokom správnym smerom. Aj Ladislava Orosza zvolil parlament za kandidáta na funkciu ústavného sudcu.
