Štátna tajomníčka poľského ministerstva kultúry Aleksandra Jakubowska odovzdáva Michalovi Dočolomanskému cenu za prínos pre poľskú kultúru. FOTO - STANO STEHLÍK

V rámci Poľských dní v Bratislave sa uskutočnilo aj posledné predstavenie Na skle maľované na scéne Slovenského národného divadla s Michalom Dočolomanským v hlavnej úlohe. Pri tej príležitosti do Bratislavy pricestovala štátna tajomníčka Ministerstva kultúry Poľskej republiky ALEKSANDRA JAKUBOWSKA, ktorá denníku SME poskytla rozhovor.

Ako sa vám páčilo predstavenie Na skle maľované v podaní Slovákov?

„Musím sa priznať, že toto predstavenie som videla prvýkrát. Teším sa, že práve v podaní Slovenského národného divadla, lebo to bolo naozaj vynikajúce. Pán Dočolomanský v úlohe Jánošíka bol očarujúci. My Poliaci tieto pesničky, samozrejme, poznáme, veď z tejto spevohry vzišlo v sedemdesiatych rokoch veľa známych hitov.“

Môžete porovnať popularitu tejto hry u vás a na Slovensku?

„Úspech inscenácie Na skle maľované na Slovensku prerástol očakávania. V Poľsku sme už aj trochu na toto predstavenie pozabudli, ale pre Slovákov je kultovým dielom. Keď som sedela v hľadisku a videla všetkých divákov stáť a tlieskať dvadsať minút po predstavení, bola som prekvapená, lebo predpokladám, že viacerí sa predstavenia zúčastnili už mnohokrát, ale pochopila som to, o čom som zatiaľ len počula - fenomén slovenského Jánošíka.“

Prišli ste odovzdať vyznamenania Slovenskému národnému divadlu a Michalovi Dočolomanskému za prínos pre poľskú kultúru. Nestáva sa často, aby vyznamenanie poľského ministra kultúry putovalo do zahraničia.

„Je to pravda, v tomto sme dosť skúpi, ale 644 repríz a vyše 27 rokov si zaslúži ocenenie. Teší ma, že naša hra zožala taký úspech. Viem, že vďaka Poľskému inštitútu - organizátorovi Poľských dní v Bratislave - pán Dočolomanský súhlasil s tým, že ešte raz vystúpi v tomto predstavení, napriek tomu, že pred niekoľkými mesiacmi sa s ním definitívne lúčil. Toto predstavenie je čosi, čo nás Poliakov a Slovákov spája, povzbudzuje, pomáha vo vzájomnom zbližovaní.“

Aké spoločné prvky v poľskej a slovenskej kultúre, ktoré nás zbližujú, by ste vyzdvihli?

„Existuje veľa spoločných prvkov. V Poľsku sme mali obdobie, keď sme sa veľmi pozerali len smerom k Európskej únii a snažili sme sa všetkých intenzívne presviedčať, že sme krajinou, ktorá je veľkým prínosom pre úniu. Zabudli sme však, že aj iní majú nepopierateľný vklad do európskej kultúry, a že aj naši susedia, medzi nimi tiež Slovensko, nás obohacujú.“

To, čo nás spája, je určite aj folklór. Slováci si ho veľmi vážia, Poliaci ho momentálne znovu objavujú.

„V Poľsku pozorujeme veľký návrat k folklóru, ale už toho takzvaného moderného, spracovaného po novom. Kedysi bol folklór v podaní veľkých súborov ako Mazowsze alebo Slask našou vizitkou, dnes ľudia počúvajú folklór na modernú nôtu v podaní skupín ako Golec u Orkiestra či Brathanki. Naším spoločným folklórom je určite postava Jánošíka. Viem, že Agnieszka Hollandová pripravuje film o Jánošíkovi, v ktorom by mali hrať poľskí a slovenskí herci a ktorý vznikne podľa scenára slovenskej režisérky Evy Borušovičovej.“

Minulý rok Poľskom obehla veľmi zlá správa - v štátnom rozpočte vznikla veľká diera. Finančná situácia sa určite odzrkadľuje na kultúre.

„Vždy je to tak, keď chýbajú peniaze v rozpočte, kultúra je odvetvím, na ktorom sa šetrí. A mali sme veľa problémov, keď sme zistili, že rozpočet na tento rok je omnoho menší ako v rokoch predchádzajúcich. Bolo ťažké rozhodovať, ktoré časopisy nebudeme dotovať, lebo to väčšinou znamenalo, že zaniknú. V našej ponuke máme veľa odborných časopisov, napríklad časopis o bábkovom divadle, ktoré nie sú ziskové a ich existencia závisí od podpory ministerstva kultúry.“

Aká čiastka z rozpočtu ide na kultúru?

„Chceme a pracujeme na tom, aby financie na kultúru každý rok narastali. Čiastka určená na kultúru v štátnom rozpočte predstavuje momentálne 0,37 percenta. Máme zámer, aby sa tento podiel zvyšoval. Dávalo by to istú stabilitu inštitúciám, ktoré sú financované ministerstvom kultúry.“

Obyvateľov Bratislavy veľmi prekvapilo, keď pred niekoľkými rokmi zanikol obchod pri Poľskom inštitúte, v ktorom si viacerí kupovali noviny, platne alebo poľské suveníry. Neuvažujete o jeho znovuotvorení?

„Pracujeme na novej koncepcii fungovania poľských inštitútov. Chceme, aby kultúra a spôsob jej propagácie išiel s duchom času a záleží nám na tom, aby poľská kultúra nebola len pre úzky okruh ľudí, ale aby vychádzala mimo priestorov inštitútov a oslovovala ľudí tam, kde sú. Obchod priťahoval ľudí, ktorí keď prišli nakupovať, prišli aj do kontaktu s poľskou kultúrou. Aký charakter však budú mať poľské inštitúty, je priskoro hovoriť.“

Autor: MALGORZATA WOJCIESZYŃSKA(Autorka je spolupracovníčka SME)