Posledná vlna protivládnych demonštrácií si v Kirgizsku v marci vyžiadala päť životov a desiatky zranených. Protesty vyvolalo zatknutie opozičného poslanca Azimbeka Beknazarova. Minulý týždeň podala demisiu celá vláda, vyšetrovanie potvrdilo jej vinu za smrť demonštrantov.
Šepká sa dokonca o občianskej vojne. Beknazarova podmienečne prepustili. Jeho prípad však zmobilizoval ľudí, ktorí teraz žiadajú aj odstúpenie prezidenta Akajeva, bývalého obľúbenca Západu, známeho tvrdým prenasledovaním disentu. Hlavným motorom nespokojnosti je však chudoba.
Kvalitná diaľnica spájajúca sever a juh tohto stredoázijského štátu, postavená za západoeurópske peniaze, slúži obyčajne viac stádam kráv než premávke. Až do minulého týždňa ju blokovali tisíce protivládnych demonštrantov. Obyvatelia hôr čupia vedľa cesty a snažia sa zarobiť pár drobných predajom kyslého kobylieho mlieka alebo medu.
Hlinené chatrče v údoliach s kusmi plastu namiesto okien pripomínajú biedu neďalekého Afganistanu. „Problém je, že mnoho ľudí si nezarobí dosť ani na jedlo,“ hovorí majiteľ málo navštevovanej čajovne v Taš Kumjrí. Priemerná mzda na hornatom juhu je 40 dolárov.
Napätá atmosféra v horských regiónoch sa ešte viac vyhrotila, keď na vojnu s Biškekom začali nabádať miestni starešinovia, ktorí sa všade v Strednej Ázii tešia veľkej vážnosti. „Tu už nemôže dlho vládnuť pokoj,“ hovorí miestna staršia žena. „V protestoch budeme pokračovať, kým nebudú potrestaní vinníci za marcové krviprelievanie,“ dodáva s rozhodnosťou v hlase.
Begimkul Sejitkulov z dediny Karas tvrdí, že protestné akcie sa čoskoro začnú znovu. „Odddýchneme si do 31. mája a potom protesty obnovíme. Chceme, aby prezident Akajev odišiel. Keď sme ho zvolili, sľúbil, že počas dvoch-troch rokov sa z našej krajiny stane ďalšie Švajčiarsko, ale život sa len zhoršil,“ hovorí.
„Kirgizsko je mekkou turistov,“ hlása neďaleký plagát vedľa cesty, kým dedina stojaca pri obrovskej vodnej elektrárni sa norí do tmy.
(zo, čtk)
