Molitorisovci žijú už niekoľko rokov vo Vancouveri. FOTO – RODINNÝ ARCHÍV
1. apríla 1997 padlo neľahké rozhodnutie. „Boli sme na návšteve u rodičov v Rimavskej Sobote. Babka si kúpila svoj obľúbený denník, v ktorom sme si prečítali článok o vysťahovaní. Už sme vedeli kam a ako,“ rozpráva manželka Gabika. „S dvomi malými deťmi a šiestimi veľkými kuframi sme sa vybrali hľadať lepší život do Kanady.“
Známi im hovorili, že majú veľkú odvahu. „Nie je odvážne odísť, odvaha je ostať na Slovensku,“ odpovedajú.
Presťahovanie do inej krajiny vraj tragické nebolo, aj keď sa naň nepripravovali, ako mnohí iní prisťahovalci. „Keď sme prišli do Kanady, práve vrcholilo leto. Chodili sme každý deň k moru, boli sme aj na túre v horách, kde sme ešte objavili zvyšky snehu. Čakali sme, kedy to prestane baviť naše deti a začnú s otázkami typu: Kedy už pôjdeme domov? Ale ony si na tunajší život zvykli rýchlo. Navyše, za krátky čas sme spoznali veľa Slovákov a Čechov. Každý sa nám snažil poradiť a pomôcť.“
Dnes sú spokojní, že si vybrali práve Kanadu, špeciálne Vancouver. Aj s tým, ako sa k nim správajú miestni. „Ešte sme sa nestretli s tým, že by na nás niekto krivo pozeral. Milo sme boli prekvapení aj úradníkmi. Na Slovensku sme sa vedeli dohovoriť, ale všetko sa vybavovalo veľmi ťažko. V Kanade sme vybavili s úsmevom a bez problémov všetko, hoci sme po anglicky ešte veľmi nevedeli,“ hovorí Andrej Molitoris.
On sa zamestnal takmer ihneď, jeho manželka s dvoma deťmi to mala o niečo ťažšie. Chvíľu trvalo, kým našla vhodnú školu so škôlkou. Momentálne sú však obaja zamestnaní, starší syn Andrej chodí do školy, dcéra Gabika do škôlky.
Pred odchodom im známy povedal: „Pripravte sa na to, že tam všetko funguje.“ Mal pravdu. Andrej hovorí o vybavovaní pôžičky na kúpu domu: „Hoci som tu bol len 1,5 roka, pracovníčka banky mi položila niekoľko základných otázok, prezrela si na počítači moju platobnú históriu a oznámila mi čiastku, do akej sa musím zmestiť. Podobne to bolo pri kúpe auta.“
Na záver obaja dodávajú: „Nie všetko, čo bolo na Slovensku, bolo zlé, tak ako nie všetko, čo je v Kanade, je dobré. Ale Kanada nás milo prijala, dala nám možnosť žiť, pracovať, študovať a stala sa naším novým domovom. Sme spokojní a šťastní.“ (sr)
