Jozef Sabovčík si na svoje 37. narodeniny skočil 4. decembra v Salt Lake City, kde žije už šiesty rok, štvoritého rittbergera slávnostnejšie než inokedy. Slávnostnejšie preto, lebo bratislavský rodák skok zo štyrmi obrátkami predviedol na ME v Kodani 1986 ako prvý na svete. Šampionát vyhral, rovnako rok predtým v Göteborgu. Syn sólistu baletu Slovenského národného divadla a choreografa bratislavskej Novej scény prišiel do rodného mesta na celý týždeň majstrovstiev Európy. „Ja som ten ,svoj‘ štadión nespoznal, tak opeknel. Kiežby už nezmenil podobu,“ potmehúdsky sa usmial bronzový medailista z olympiády 1984 v Sarajeve, lebo zrejme pozná našu realitu. Krásne cez veľké podujatie po ňom razom stratí lesk.
Sabovčík nestratil výzor rockera s dlhými blond vlasmi, oblečený v koženej bunde. „Taký je môj imidž a sčasti i duša. To však neznamená, že som nezvážnel. Už nesúťažím. Preteky sa totiž zmenili na profesionálno-amatérske s požehnaním Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU - pozn. red.), čo nepovažujem za správne. Venujem sa veciam, ktoré má bavia viac,“ poznamenal otec osemročného syna. Ten síce ešte korčuľuje, ale čoraz viac sa venuje nášmu európskemu futbalu. Tá iná činnosť naznačuje, že Jozef sa „potatil“. Priťahujú ho príbehy na ľade. „Nacestujem sa po svete až-až. Tento týždeň po dlhom čase nebudem korčuľovať. Prišiel som zo Švajčiarska, kde som absolvoval turné z rockovou skupinou Scorpions. Často má pozýva na svoje exhibície Katarina Wittová. Mám toho dosť. V podstate trénujem toľko, ako keď som súťažil. Aj všetko vyskáčem ako za mlada. Našťastie, štyri razy operované kolená poslúchajú,“ poklepal na drevo Bratislavčan.
Projekt Beethoven
Jozef si choreografiu vlastných vystúpení robí zväčša sám, pri väčších celkoch mu pomáha tréner Roberta Kažimíra Stewart Sturgeon. V hlave má už na počutie prekrásny nápad. „Skamarátil som sa s hardrockovou skupinou Trans Siberian Orchestra. Vychádza z klasiky, napríklad Chačaturjanovho čmeliaka hrajú na elektronických gitarách. Za rockovú operu Beethovenova posledná noc získali moji kamaráti platinovú platňu. Práve na ňu by sme chceli nakrútiť krátky film. Hlavnú hrdinku bude stvárňovať Nancy Kerriganová, ja budem Mefistom. Ešte nevieme, kto bude Beethovenom. Veľmi túžim, aby úlohu prijal Brian Orser. Pointa deja je vymyslená. Vychádza z toho, že v tú poslednú noc veľký majster skladá desiatu symfóniu. Je to veľmi pôsobivé,“ vysvetľoval Jozef Sabovčík svoje zámery so zanietením skutočného choreografa či skôr režiséra, aj s doplňujúcou gestikuláciou.
Olympiáda
Sabovčík bude na ZOH 2002 v Salt Lake City našim olympijským atašé. Zatiaľ o tejto práci veľa nenahovoril, skôr sa zamyslel nad olympizmom ako myšlienkou. „Nevidím dôvody, prečo by v Salt Lake City mali byť zlé zimné hry. Prekáža mi však, že sa stráca myšlienka jednej spoločnej olympijskej dediny. Nevonia mi ani komercionalizácia. My sme boli všetci kamaráti a jazdili sme za ‘ništ‘,“ zdôraznil Jozef na chvíľu svoju prešpuráčtinu, aby opäť rozprával perfektnou slovenčinou. Ukázali sme mu prize money za umiestnenia na európskom šampionáte. Jozef sa udivene prizeral. „Iste, aj v mojich časoch bol dobrý výsledok vstupom do revue, neskôr do veľkého profesionálneho súťaženia. Ale za šampionáty alebo, nebodaj, olympiády nebral peniaze ani Orser, Hamilton alebo Wittová. Tak sa mi to viac pozdáva. Olympiáda a šampionáty ako čistý šport a potom čistý profesionalizmus.“
Myšlienka dnes čistého profíka Sabovčíka má iste niečo do seba.
PETER FUKATSCH
