Pre vás, našich čitateľov, poslali strieborní chlapci z Chile svoje autogramy.
Josef
Masopust
Jozef Bomba (vpravo) a Svatopluk Pluskal
Športový svet netrpezlivo rátal hodiny do začiatku futbalového šampionátu tentoraz s dejiskom v Ázii. Fanúšikovia horúčkovito diskutovali, tipovali budúcich medailistov, premýšľali, ako zladiť svoj biorytmus a pracovný program s japonskými a kórejskými časmi televíznych prenosov. K prognózam zúčastnených mužstiev vraveli svoje názory tréneri i hráči, novinári už celé týždne detailne približovali príťažlivý svet zeleného trávnika.
Májové dni a hodiny netrpezlivo rátali aj naši futbalisti. Aj nedospelý priaznivec futbalu samozrejme vie – Slovenská ani Česká republika na tomto šampionáte zastúpené nie sú.
Tí, ktorí sa v máji tešili na stretnutie, však svoj podiel na sláve nášho futbalu vykonali už dávno. Nadácia futbalových internacionálov, ktorú v roku 1994 založil z podnetu najslávnejších českých futbalových reprezentantov Českomoravský futbalový zväz, pripravila v Prahe a v Xaverove ďalšiu zo svojich atraktívnych aktivít. Stretnutie českých a slovenských reprezentantov pri príležitosti 40. výročia jedného z najväčších úspechov nášho futbalu – zisku strieborných medailí z majstrovstiev sveta v Chile v roku 1962.
Po prémiách šliape
Striebrovlasí páni z čílskeho mužstva sa iba pobavene usmievali, keď sa ich teraz zvedaví mladí pražskí novinári vypytovali na výšku odmeny za strieborné medaily zo Santiaga. Trefnú odpoveď mal naporúdzi Trnavčan Jožko Štibrányi. „Z tých peňazí som dodnes nevidel ani halier – ale doma chodím po prémii za Chile denne. Poštou aj mne poslali z Prahy niekoľko týždňov po návrate „odmenu“– verte, neverte 5000 Kčs. Keď prišiel poštár, nebol som doma. V tom čase sme stavali rodinný dom, a tak z toho manželka zaplatila za dodávku parkiet. Chile mám teda naozaj stále pod nohami,“ zasmial sa vždy optimistický učiteľ z Križovian pri Trnave.
Kód W – CHILE 2
Útočník Josef Kadraba má Chile tiež doslova denne pred očami. Už roky má doma, v Rakúsku, na svojom aute číslo, ktoré u nezainteresovaných vzbudzuje i rozpaky. V Prahe a v Xaverove – to totiž boli dve dejiská stretnutia strieborných z Chile – bol však pôvod Kadrabovho čísla na aute desiatkam futbalových fanúšikov, ktorí prišli reprezentačných veteránov pozdraviť a žiadať o autogramy, úplne jasný. Identifikačný kód W – Viedeň, je doplnený značkou CHILE 2. „Zdá sa mi, že kým doma v Rakúsku to nikoho nevzrušuje, tu v Prahe mi číslo z auta opakovane kradnú,“ povedal Pepík Kadraba.
Odmietnutá ruka
A spolu s kamarátmi sa úprimne smial i oprášeným spomienkam na totalitných politikov a telovýchovných funkcionárov. Po návrate z Chile, keď zástupy ľudí čakali v júnovej Prahe na svojich strieborných chlapcov, prikázal Novotného Ústredný výbor KSČ zmeniť trasu kolóny s víťazmi z letiska – aby aktéri historického športového úspechu nebodaj neubrali červeným papalášom z ich „slávy“. Pepík Kadraba potom i po rokoch ochutnával nemóresné praktiky telovýchovnej smotánky – pri jednom z významných stretnutí v zahraničí mu súdruh Antonín Himl, šéf ČSTV, odmietol podať ruku. „Žasol som, on ma stále považoval za zradcu a emigranta,“ poznamenal Josef Kadraba.
Aktívna Nadácia
Dnešní českí politici – napríklad Václav Klaus, predseda českého parlamentu a viacerí ministri Zemanovho vládneho kabinetu – pozdravili futbalových internacionálov naopak veľmi srdečne. Okrem fanúšikov veľmi vľúdna bola aj atmosféra na spoločnom spoločenskom podujatí s najlepšími súčasnými futbalistami z Česka a s legionármi i s vedením Českomoravského futbalového zväzu.
„Naša Nadácia futbalových internacionálov pripravuje pravidelne stretnutia roka. Súpermi na takomto podujatí sú tradične výber ligy zo špičkových hráčov na jednej strane a legionárov zo zahraničných klubov na strane druhej. V Xaverove bolo teraz už deviate takéto stretnutie a myslím, že fanúšikovia boli veľmi spokojní,“ usmieval sa prezident nadácie Josef Masopust. České futbalové hviezdy súčasnosti žiarili – zápas v Xaverove sa skončil 9:9. Esá z európskych futbalových klubov i českých ligových mančaftov účasť v Xaverove neodriekli, hoci mali v nohách práve zavŕšené ligové súťaže a priateľský zápas s Talianskom na Letnej.
Nezabudli
Celé dva dni hovorili Schrojf, Schmucker, Popluhár, Tichý, Novák, Lála, Bomba, Pluskal, Masopust, Kos, Jelínek, Kadraba, Kvašňák i Štibrányi najmä o futbale. Spomínali na tých, ktorí z rozličných príčin nemohli prísť a tichom si uctili pamiatku už zosnulých – brankára Pavla Koubu i trénera Rudolfa Vytlačila.
„Starý Rudla Vytlačil nás pred pamätným finále s Brazíliou vyzbrojil skutočnou supertaktikou – pamätnou vetou: chlapci, nahryzli ste si jabĺčko, tak ho zjedzte,“ spomínal na inštrukcie pred rozhodujúcim zápasom spred štyroch desiatok rokov s úsmevom Jirka Tichý. Je to dnes hrdý starý otec – lebo jeho vnuk Jirka kráča v Aritme Praha v dedových futbalových stopách. Neveriacky krútil hlavou, keď mu spoluhráč z niekdajšej reprezentačnej obrany Košičan Jozef Bomba hovoril, že jeho syn získal nedávno bronz – ale na kulturistických majstrovstvách. Futbal a Chile, deti, vnúčatá – a zdravie, to boli hity dvojdňových diskusií.
Aj o barlách
Sváťa Pluskal bol nesmierne šťastný, že lekári mu v náročnej liečbe vážneho úrazu z tohtoročnej zimy dali práve v čase stretnutia v májovej Prahe „opušťák“. „Vyzeralo to na celkom neškodný pád na zľadovatenom chodníku. Doplatila na to celá noha – zranenia bedrového a kolenného kĺbu boli vážne. Ale hoci s barlou, chodím a chcem prísť i na polstoročnicovú oslavu striebra z Chile,“ ubezpečoval legendárny záložník Pluskal. Podobné odhodlanie prejavili napriek zdravotným problémom aj Vildo Schrojf či Láďa Novák a ďalší. To bodrému pražskému Košičanovi Andrejovi Kvašňákovi ako keby rokov vôbec nepribúdalo. Zvládol všetkých zabávať a stíhal nielen program stretnutia, ale aj improvizovaný koncert s mladými fanúšikmi na oslavu víťazstva českej reprezentácie nad Talianmi.
Železný dedo
Masopust prezývaný aj ako železný dedo, stíhal s pomocou ďalších topmanažérov Nadácie futbalových internacionálov všetko. Našiel si chvíľku i na predstavenie tejto organizácie, ktorá má v správnej rade aj Antonína Panenku, Ladislava Vízka, Přemysla Bičovského, Ivana Kopeckého a ďalších. Nadácia má v Česku po deviatich rokoch pozoruhodný kredit. „Stali sme sa známymi nielen vďaka stretnutiam roka, ale napríklad aj kvôli odznakom pre futbalové osobnosti. Bronzový je pre hráčov, ktorí obliekli reprezentačný dres aspoň v jednom oficiálnom medzištátnom zápase, strieborný dostávajú tí, ktorí majú za sebou najmenej dvadsaťpäť reprezentačných štartov a zlatý je pre reprezentantov, ktorí odohrali päťdesiat zápasov,“ vraví Masopust.
Oneskorené prémie
A to nie je všetko. „Nás teší aj to, že dobrý kredit a rešpekt nadácie môžu cítiť aj reprezentanti, ktorí majú v dôchodkovom veku rôzne zdravotné, sociálne či finančné problémy. Zabezpečujeme im kúpeľnú liečbu, rehabilitáciu po operáciách. Najmä skôr narodení českí internacionáli každoročne dostávajú od nás i finančnú výpomoc. My to nazývame „oneskorené prémie,“ veď dnes znejú sumy, ktoré sme dostávali ako odmeny i za najšpičkovejšie výkony, napríklad 5 000 korún na striebro z Chile, v porovnaní so súčasnými prémiami priam neuveriteľne,“ dodal J. Masopust. Železný dedo mi sotva stihol porozprávať o nadácii a už novinári chceli vedieť o jeho zaangažovanosti v boji proti drogám medzi mládežou. Pepa Masopust si na žiadosť ďalšieho žurnalistu zatipoval, že na ázijskom šampionáte podľa neho uspejú skôr Európania – Francúzi či Taliani. A vyslovil verejne aj názor, že pre futbalových internacionálov neexistuje na Morave žiadna štátna hranica.
Niké bola blízko
V úlohe nadačného prezidenta potom Pepík Masopust dokončil to, čo pred 40 rokmi začal v Chile. Vtedy – znalci našej futbalovej histórie to perfektne vedia – dal vo finálovom zápase 17. júna 1962 hviezdnym Brazílčanom s Pelém v mužstve prvý, vedúci gól Československa. Zlatá Niké na najcennejšej trofeji tých čias sa na chvíľu zdala chlapcom z Československa veľmi blízko. Brazílčania však dali vo finále tri góly – a naši priviezli domov „iba“ striebro.
Zlatá Niké po 40 rokoch do Prahy predsa len prišla – symbolicky, na vzácne milom jubilejnom darčeku, ktorý dostali na stretnutí všetci internacionáli.
FOTO - AUTORKA
