Výstavu grafických pohľadov na európske mestá z prelomu 16. a 17. storočia otvorili v Galérii mesta Bratislavy. Ako uviedla Zuzana Treská z galérie, ide o rytiny zo šesťzväzkového atlasu Civitates orbis terrarum. Bratislavská expozícia je reprízou výstavy z talianskej Perugie. Kurátorkou výstavy je Serena Innamoratiová. Šesťzväzková edícia atlasov Civitates orbis terrarum vychádzala v Kolíne nad Rýnom v rokoch 1572 až 1617. Postupne v jednotlivých zväzkoch predstavili všetky oblasti starého kontinentu vrátane Uhorska a územia dnešného Slovenska. Dielo obsahuje spolu 583 pohľadov na mestá Európy, afrického a ázijského pobrežia a dve mestá nového sveta. Návštevníci výstavy uvidia veduty stredovekých miest Aachen, Amsterdam, Brusel, Kodaň, Lisabon, Londýn, Luxemburg, Paríž, Rím, Štokholm, Štrasburg, Toledo, Tübingen, Viedeň, ako aj Perugiu a Bratislavu.
Záujemcovia si môžu grafiky stredovekej Európy pozrieť v priestoroch Pálffyho paláca každý deň okrem pondelka do 20. júna.
KOMÁRNO
Výstavu fotografií Wiliama Wittenberga nazvanú Okno do sveta otvorili v priestoroch Podunajskej knižnice v Komárne.
Vyše sto farebných snímok je zoradených do blokov: Okno do sveta, Praha – židovské mesto a Holokaust – Memorial, Florida, USA.
Wiliam Wittenberg sa narodil v roku 1917 v Budapešti, vyrastal v Banskej Bystrici, neskôr sa presťahoval do Bratislavy. Počas 2. svetovej vojny bol prenasledovaný a deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen. Po oslobodení žil v Bratislave do roku 1968, keď emigroval do Kolína nad Rýnom, kde žije dodnes. Po odchode do dôchodku v roku 1981 navštívil s kamerou mnohé zaujímavé miesta v Európe, Ázii, Austrálii aj Amerike.
„Nepovažujem sa za umelca. Som vandrovníkom. Svojimi zábermi by som chcel v súčasnom pretechnizovanom svete poukázať na krásu okolo nás. Krásu, ktorú vytvorila príroda, krásu, ktorú vytvoril človek,“ uviedol dnes na vernisáži svojich fotografií 85-ročný autor.
Wiliam Wittenberg sa zdrží v Komárne ešte ďalšie dva dni, počas ktorých predstaví svoje fotografie a diapozitívy žiakom komárňanských základných škôl.
Výstavu, ktorá potrvá do 31. augusta, zorganizoval mestský úrad, Židovská náboženská obec a Podunajská knižnica v Komárne.
Výstavu nepolitického kresleného humoru autorskej dvojice Weber+Vrtík sprístupnili v Trenčíne vo výstavnej sieni na Mierovom námestí.
Približne 200 vtipov je rozdelených na 22 tém. Autori Viliam Weber a Tibor Vrtík vyberali z ôsmich stoviek vtipov, ktoré vytvorili počas 12 rokov trvajúcej spolupráce. Výstavu nazvali Woloviny bez ofiny a predstavuje prierez ich tvorbou.
Vtipy autorského tandemu sú založené na dvojzmysloch a slovných hračkách. Prísne sa vyhýbajú politickým témam a od humoru sa snažia oddeľovať aj satiru. „Politická satira ľudí ihneď rozdelí na dva tábory. My nechceme ľudí rozdeľovať,“ tvrdí Vrtík.
Výstavu si môžu záujemcovia pozrieť do 17. júna.
VRÚTKY
Staré zaplátané hrnce, drotárska krošňa či náradie s patinou kontrastujú s novučičkými sitkami, krhlami a modernými drôtenými poličkami na sprístupnenej výstave Slovenské drotárstvo vo Vrútkach.
Výstavu drotárstva ako symbolu biedy oproti modernému drotárskemu umeniu tvorí asi sto exponátov zo štyroch slovenských múzeí a od piatich súčasných výrobcov. Práve dnešné drôtené a plechové produkty nadväzujú na bohatú tradíciu slovenských drotárov. „Drotárstvo je zvláštny slovenský fenomén, ktorý prechádza do tretieho tisícročia modernými výrobkami,“ povedal kurátor výstavy Dušan Feťko. Po štúdiu literatúry stráca remeslo charakter chudoby a vandráckeho tuláka a je povýšené na umenie. Dôkazom sú aj najväčšie exponáty – dvojmetrová vzducholoď, páv či kohút. Obohatením expozície je dielo absolventiek nedávneho drotárskeho kurzu v Turčianskych Kľačanoch, pre ktoré bola výstava premiérou.
Organizátori z Múzea Andreja Kmeťa, Kultúrneho centra vo Vrútkach a tamojšieho mestského úradu sprístupnili expozíciu vo vrútockej expozitúre Múzea A. Kmeťa na počesť vrútockého rodáka a prvého slovenského zberateľa drotárstva – Karola Guleju.
Výstava je sprístupnená do 31. augusta.
Celoživotnú tvorbu rakúskeho fotografa Ericha Lessinga (1923) približuje výstava 80 čiernobielych a farebných fotografií, ktoré sprístupnili v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Snímky zachytávajú autorove potulky po Európe po druhej svetovej vojne, ako aj osobnosti, ktoré významne prispeli k dnešnej podobe Európy, mestá v popole a troskách, utečencov a podobne. Lessing musel v roku 1939 emigrovať do Izraela v dôsledku Hitlerovej okupácie Rakúska. Jeho matka zostala vo Viedni a zomrela v koncentračnom tábore v Osvienčime. V roku 1947 sa Lessing opäť vrátil do Rakúska, pracoval ako fotograf pre Associated Press a v roku 1951 sa pripojil k Magnum Photos ako spolupracovník s pobočkami v Paríži a v New Yorku. Fotografoval najmä pre Life, Paris Match, Picture Post a Quick Magazine, obsiahol politické udalosti povojnovej Európy. Po roku 1960 sa začal zaoberať históriou. Snažil sa pritom priniesť historické osobnosti a epochy „naživo“, ako sám autor hovoril v „evokáciách“, ktoré zaznamenávajú život a časy veľkých hudobníkov, básnikov, prírodovedcov a astronómov. Neskôr ich publikoval v knihe Objavitelia sveta. Doteraz vyšlo Lessingovi 40 kníh, napríklad aj o histórii rôznych európskych štátov vrátane Rakúska.
Za fotografickú tvorbu získal Lessing niekoľko ocenení, k nim prináležia okrem iných Cena vydavateľov amerického umenia za prácu počas maďarskej revolúcie v roku 1956, cena NADAR za knihu o Odyseovi v roku 1966. V roku 1992 mu mesto Viedeň udelilo striebornú medailu za výrazné služby mestu.
Verejnosť sa s nimi môže zoznámiť do konca júna.
(tasr, sita)
