ja Pľušenka. Rozosmiate tváre v tom čase riedko zaplnených tribún pobavila aj nasledujúca oprava hlásateľky: „Excuse me, Jevgenij Jagudin.“ Až na tretí pokus bolo všetko v poriadku. Ktovie, čo Rus v duchu prežíval, keď z ampliónov namiesto svojho počul meno úhlavného súpera. S ktorým, ako Saša priznal, sa ledva pozdraví. „Život by bol znesiteľnejší, keby jeden z nás prestal existovať,“ vyhlásil tesne pred začiatkom šampionátu.
Kvalifikačnú voľnú jazdu však zajazdil takmer bez chýb, hoci ju musel absolvovať predpoludním. Symbolicky sa posťažoval aj divákom, keď po konci kvalifikačnej jazdy ukazoval na hodinky. „Viete, ako ťažko je jazdiť tak skoro. Ja som už bol hore, ale telo nie. Skokom aj preto chýbala sila, preto som program po prvom skoku trochu zmenil.“ Jagudin dobre vedel, že to, čo predviedol na postup v pohode stačí, B-skupinu napokon vyhral.
Po pol dvanástej diváci sme držali palce Slovákovi Róbertovi Kažimírovi. Išlo mu to lepšie, ako predpokladal, i keď trojitý axel mu nevyšiel. „Do kombinácie som ho potom radšej ani nezaradil,“ vysvetľoval spotený Košičan, ktorý odskákal päť trojitých skokov plus kombináciu trojitého a dvojitého skoku. V B-skupine napokon skončil piaty, čo znamenalo bezproblémový postup do zajtrajšieho krátkeho programu (z oboch skupín postupuje 15 najlepších). „Mohlo to byť aj lepšie, Robo si musí veriť,“ hodnotil jeho jazdu tréner Stewart Sturgeon.
V hľadisku Kažímírov výkon pozorne sledoval aj jeho tréningový partner z ľadu v Salt Lake City Jozef Sabovčík. „Bol som príjemne prekvapený. Robo jazdieval od úvodu opustený, bez energie. Teraz mu vydržala až do konca jazdy. Škoda toho trojitého axla, prvý mohol skočiť, odrazil sa dostatočne vysoko,“ myslí si bývalý výborný slovenský krasokorčuliar. RASTISLAV HRÍBIK
