Postup Carolina Hurricanes do finále Stanleyho pohára sa pred sezónou rovnal štatistickému zázraku. Dnes je to však realita. Hurikáni v poslednej sérii play off Východnej konferencie porazili zraneniami sužované a vyčerpané javorové listy z Toronta a prvý raz v histórii klubu budú hrať veľké finále.
Spanilá jazda plná paradoxov
Do play off postupovala Carolina ako nasadený víťaz Juhovýchodnej divízie na poslednú chvíľu, keď len-len ubránila svoj náskok pred Washington Capitals, ktorý dosahoval v sezóne miestami až dvanásť bodov. Po prvých dvoch víťazstvách v prvom kole play off proti New Jersey Devils fatálne zlyhal brankár Irbe, ktorý sa vrátil do bránky až v predposlednom zápase semifinále konferencie proti Montrealu. Francisov útok, ktorý ťahal polovicu základnej časti sezóny, stratil iskru a odohral zápasy, kde každý z hráčov vyslal sotva jednu strelu na bránku. Sami Kapanen dal celkovo v play off iba jeden gól. Našťastie opory zastúpili iní hráči, čo ukazuje silu mužstva. Náhradný brankár Weekes nastúpil ako starter za Irbeho v šiestich zápasoch, pričom vychytal dva shut outy a potiahol šnúru 144 minút s čistým kontom. Útok Roda Brindamoura s Colom a Battagliom na krídlach prakticky rozhodol sériu s Montrealom, čo pomohlo Francisovmu útoku prekonať krízu a dostať sa znovu do tempa. Prejavilo sa to vo finále konferencie proti Torontu, kde Francis, O‘Neill a Kapanen znovu prevzali útočnú taktovku. Navyše sa výborne rozohral aj tretí útok vedený Martinom Gelinasom s novými českými hviezdami Josefom Vašíčkom a Jaroslavom Svobodom na krídlach, ktorý rozuzlil dramatickú koncovku posledného zápasu s Torontom.
Spoľahlivá defenzíva
Treba však spomenúť aj výbornú obranu hurikánov, ktorá sa neobmedzila iba na de štrukciu, ale mala svoje hviezdne okamihy aj v ofenzíve. Máme na mysli kľúčový gól obrancu Hilla, ktorý totálne otočil priebeh štvrtého zápasu, ako aj celú sériu proti Montrealu. A, samozrejme, dva víťazné góly obrancu Nicklasa Wallina v predĺženiach proti Montrealu a Torontu plus exkluzívny gól jeho partnera v obrannej dvojici Hedicana, prvý, ktorý dal v play off od roku 1994. Spoľahlivé výkony odvádzajú aj fyzicky výborne vybavení obrancovia Wesley a Malík.
Psychika rozhoduje
Ako sa ukázalo, Carolina je výborne pripravená aj psychicky. Dvakrát dostala od Toronta vyrovnávajúci gól v posledných sekundách zápasu (McCauley a Sundin), no oba zápasy v predĺžení napokon vyhrala. Carolina hrala jednoznačne najviac playoffových zápasov, kde sa predlžovalo (sedem), a vyhrala až šesť z nich! Ďalším dôkazom kvalitnej formy celého mužstva je, že vie hrať aj na klziskách súperov, kde vyhralo rovnaký počet zápasov ako doma (šesť), pričom sériu s Torontom vyhralo prakticky na ľade svojho súpera (tri víťazstvá, z toho dve v predĺžení).
Pozitívny trend
Účasť Carolina Hurricanes vo finále Stanleyho pohára možno vidieť aj v širšom kontexte. Za posledných desať rokov sa totiž do finále dostalo až prekvapujúco veľa marginalizovaných mužstiev bez výraznejších úspechov v histórii NHL, resp. bez tradične stabilizovaného širokého trhu, isteného hospodárskou výkonnosťou daného mesta či regiónu a stálym záujmom publika. Máme na mysli mužstvá ako Minnesota North Stars (1991), Vancouver Canucks (1994), Florida Panthers (1996), Buffalo Sabres (1999), ale aj Los Angeles Kings (1993) a Washington Capitals (1998). Ak sa toľkým mužstvám podarilo dostať až tak ďaleko, svedčí to o životaschopnosti systému draftového zvýhodňovania relatívne slabých mužstiev, ako aj o efektívnosti dynamickej rotácie hráčov medzi klubmi, kde je vymeniteľný a nahraditeľný ktokoľvek a kedykoľvek. Isteže, ozývajú sa aj hlasy, že tak ako vo väčšine spomenutých príkladov, aj teraz príde liga postupom malej Caroliny a stratou najsilnejšieho kanadského trhu v lokalite mesta Toronto o veľa reklamných peňazí. Avšak z dlhodobého hľadiska je tento trend pozitívny, lebo rozširuje a stabilizuje záujem o hokej v nových geografických a ekonomických teritóriách. Kto by sa totiž chcel večne pozerať na porážané mužstvo plné prestarnutých, čiže zaplatiteľných hokejistov? Carolina Hurricanes majú teraz šancu ten prekliaty pohár vyhrať, čo sa ani jednému zo spomenutých mužstiev nepodarilo. Poraziť goliáša však nebude ľahké, a to bez ohľadu na to, či bude z Denveru, alebo z Detroitu. Carolinská motyka však už trikrát vystrelila. Prečo by nemohla znovu?
IGOR OTČENÁŠ