Čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča vyšetruje taliansky prokurátor. FOTO - REUTERS
Balkán je rajom pašerákov cigariet. V stredu, dva dni pred medzinárodným dňom nefajčiarov objavili policajti OSN v kosovskej Prištine tajnú továreň na cigarety a zhabali v nej 20 ton tabaku a stovky kartónov cigariet s obalmi šikovne napodobňujúcimi svetoznáme značky. Ešte v ten istý deň sa do čierneho obchodu namočil aj prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič. Vyšetrujú ho úrady talianskeho prístavného mesta Bari pre podozrenie zo spolupráce s pašerákmi.
Spoločná stratégia boja proti pašovaniu cigariet, na ktorej sa začiatkom mája dohodli ministri balkánskych krajín vrátane predstaviteľov Čiernej Hory, sa zjavne ešte neujala.
Djukanovič vyhlasuje, že podozrenia z pašeráctva sú politickou hrou. „Je to pokus o destabilizáciu Čiernej Hory. Ja som pokojný,“ povedal srbskej agentúre Tanjug. Vyšetrovacia aféra totiž vypukla súbežne s otvorením parlamentnej diskusie o reforme srbsko-čiernohorskej federácie, ktorú za sprostredkovania EÚ podpísali v marci.
Djukanovič je zástancom autonómie Čiernej Hory. Tvrdí, že jeho krajina so 650 000 obyvateľmi nebude nikdy v rovnocennom zväzku s 15-krát väčším Srbskom.
Európska únia však nie je predstavou samostatnej Čiernej Hory nadšená. Západní politici sa boja, že by sa stala príkladom pre separatistické hnutia v juhovýchodnej Európe, hlavne v citlivej kosovskej oblasti. Ak by sa Čierna Hora odtrhla, posledné zvyšky Titovej zjednotenej ríše by sa definitívne prepadli do histórie.
Čierna Hora je kľúčovým ohnivkom v pašeráckom reťazci, ktorý prechádza aj Talianskom. Taliani tak ročne prídu o dve až tri miliardy dolárov na daniach, píše BBC.
Strata daní však nie je najhorším dôsledkom pašeráckych aktivít. Milióny eur z čierneho obchodu údajne financujú organizovaný zločin a teroristické skupiny. Pred týždňom odsúdil americký súd v štáte Severná Karolína dvoch bratov-pašerákov, ktorí na cigaretách zarobili vyše 7,5 milióna dolárov. Zisk posielali libanonským radikálom zo skupiny Hizballáh.
Mamutie tabakové firmy tvrdia, že pašovanie živí cenový rozdiel cigariet medzi jednotlivými štátmi. Tento argument používajú v nátlaku na vlády štátov za zníženie dane za tabak. Ak sa zníži daň, znížia sa aj ceny cigariet a tým aj ich obrat na čiernom trhu.
To by však znamenalo, že pašovanie prekvitá v smere z „lacnej“ juhovýchodnej do „drahej“ severozápadnej Európy.
Podľa odborníkov z Medzinárodnej únie boja proti rakovine pri Európskej únii ale tento argument neplatí. Tvrdia, že pašerácke siete nedbajú na „sily voľného trhu“ a objavujú sa na celom svete bez ohľadu na daňové zaťaženie či spotrebiteľskú cenu. Najviac pašovaných cigariet sa vraj vyfajčí práve v „lacnej“ východnej Európe.
Nemá teda význam znižovať dane za tabak, ako by to chceli tabakové koncerny. Treba zvýšiť kontrolu a rozdeliť zodpovednosť medzi výrobcov a prepravcov počas celej cesty výrobku z tabakových polí až do vreciek fajčiarov, radia odborníci z Bruselu.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
