Po rohu Emmanuela Petita miláčik domáceho publika Zinedine Zidane hlavou otvoril skóre vo finálovom zápase s Brazíliou. FOTO – REUTERS
V úvodnom zápase domácej trikolóry proti Južnej Afrike „Zizou“ túžil dať gól tým viac, že sa hral v jeho rodnom meste Marseille. Dokázal však iba prihrať na gól priateľa Dugarryho. Obrovskú snahu predviedol v ďalšom dueli proti odovzdanej Saudskej Arábii. Keď ho protihráč pripravil o loptu, vzkypela v ňom horúca krv berberských predkov a pri prekračovaní trúfalého protihráča mu dosť nešetrne pristúpil ľadviny. Spamätal sa až keď sa mu pred očami zjavila červená karta. „Je to škandál, podobný nezmysel nespáchal prvýkrát,“ rozhorčil sa tréner a zhovievaví neboli ani spoluhráči.
„Oslabil sa celý tím, lebo náš systém stojí práve na ňom,“ nešetril ho ani kamarát Deschamps, jeho vtedajší klubový spoluhráč z turínskeho Juventusu.
Zidane sa hanbil, skrýval sa pred novinármi, bál sa, že jeho skrat bude mať pre francúzske ambície katastrofálne následky.
Veľkú školu, ako sa vyrovnať s kritikou, dostal Zidane vo futbalovo fanatickom Taliansku. Do Juventusu si ho vybral tréner Marcello Lippi, ktorému imponovala jeho ideálna kombinácia sily a techniky. Majiteľovi Juventusu, šéfovi Fiatu Agnellimu, sa však nákup hrbatého dlháňa nepozdával. Vtedy sa prihovoril zaňho Michel Platini. „Neporovnávajte ho so mnou, po futbalovej stránke mu nič nechýba. Má výbornú techniku, prehľad, taktickú inteligenciu a nevyčerpateľnú fyzičku, ktorá v dnešnom silovom futbale rozhoduje. To ho zvýhodňuje pred ostatnými špílmachrami.“
Pri finálovom zápase božský Michel Platini v role predsedu organizačného výboru MS po boku francúzskeho prezidenta Chiraca s úžasom sledoval, ako ho Zidane vytesňuje zo sŕdc staromileckých fanúšikov.
Zidane si dvakrát nabehol na rohový kop. V prvom prípade sa presadil cez Leonarda, v druhom cez Dungu. Petit a Djorkaeff mu naservírovali také lopty, že stačilo iba nastaviť hlavu a potom sa už len unášať gólovými ováciami. „Pritom som nikdy nebol hlavičkárom,“ krútil šťastný strelec svojou zlatonosnou hlavou a donekonečna bozkával svoj dres. Zidane konečne ukázal, že je vhodným typom nielen pre dlhodobú súťaž, ale dokáže hrať aj pod enormným psychickým tlakom.
