t.
Za hlavný dôvod rozšíreného obchodovania s čiernym liehom označili národné asociácie veľké cenové rozdiely medzi zdanenými a nezdanenými výrobkami, nedostatočnú kontrolu a nedostatky v legislatíve, povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.
„Súčasná legislatíva zaťažuje výrobcov na úkor obchodu,“ povedal predseda združenia výrobcov Ján Király. „V obchodných reťazcoch je napríklad splatnosť liehovín dva až trikrát dlhšia, ako povinnosť producentov platiť štátu dane,“ dodal.
Na Slovensku je momentálne registrovaných 44 výrobcov liehu a liehovín, ktorí vlani vyprodukovali 11,4 tisíca kubických metrov surového liehu, 13,4 tisíca kubických metrov rafinovaného liehu a 36,5 milióna litrov liehovín. Ich produkcia za posledné tri roky postupne klesla o 5,5 milióna. „Oficiálny import liehovín sa po rekorde v roku 2000, keď dosiahol 166-tisíc hektolitrov, podarilo vlani výrazne znížiť. Spotreba v krajine však neklesá, takže všetky rozdiely idú na vrub čierneho obchodu,“ konštatoval Király.
Ako ďalej uviedol, legálni producenti liehu a liehovín na Slovensku podporujú novelu zákona o výrobe a obehu liehu, ktorú by parlament mohol schváliť už v júni tohto roku. Sprísnenie podmienok novelou by malo eliminovať z trhu nekvalitných producentov. Podľa návrhu by napríklad žiadateľ o výrobu liehu a liehovín mal mať základné imanie minimálne 20 miliónov korún a odborného garanta s vysokoškolským vzdelaním v odbore biotechnológií s trojročnou praxou. Uzákoniť by sa mala aj povinnosť preukazovať pôvod liehu. Nespokojnosť však liehovarníci vyjadrili s pripravovanou novelou zákona o dani z liehu.
Spotrebná daň na liter 40-percentnej liehoviny predstavuje na Slovensku 100 korún, čo spolu s výrobnými nákladmi, ziskom výrobcu a daňou z pridanej hodnoty predstavuje maloobchodnú cenu vyššiu ako 170 korún za liter. Nezdanené 40-percentné liehoviny sa podľa Királyho na čiernom trhu predávajú po 120 korún za liter, pričom najväčšie uplatnenie nachádzajú v pohostinstvách nižších cenových skupín. (sita)