Foto archív
Ako to vlastne bolo?
„Od Slovana som ponuku naozaj dostal, ale chceli dosť rýchlo podpísať. Ja som vtedy zvažoval aj iné ponuky a nemohol som Slovan držať dlhšie v šachu. Normálne priateľsky sme sa s jeho funkcionármi rozišli.“
Vyrovnali ste sa už s barážovým neúspechom s Belgickom. Český tím bol dosť jasným favoritom?
„Beriem to ako normálny športový osud. Keby som sa s tým nevedel vyrovnať, nemohol by som profesionálne trénovať. Vtedy sme na trávniku nezvládli situáciu, nemali sme športovú formu, robili sme veľa chýb, hráči sa nechali vylučovať a doplatili na nestálosť formy súvisiacu s prestupmi Kollera, Rosického, Nedvěda.“
Ako ste sa cítili na benefíčnom stretnutí Ľubomíra Moravčíka v Nitre?
„Paráda, super. Potvrdilo sa, že Moravčík je na Slovensku pojmom. Počul som, že v súčasnosti chodí v Nitre na futbal tristo ľudí a teraz bol plný štadión. To je balzam na dušu, veď futbal sa hrá pre ľudí. Škoda, že slovenská reprezentácia nevyužila Moravčíkove mimoriadne kvality v kvalifikácii na MS. Možno by dnes Slovensko bolo v Kórei alebo Japonsku.“
Koho favorizujete na blížiacich sa MS?
„Viaceré mužstvá majú problémy so zraneniami, ďalšie nastanú zrejme s aklimatizáciou, i keď špičkové tímy majú kvalitné zabezpečenie. Väčšie šance dávam juhoamerickým tímom Brazílii a Argentíne. Samozrejme, zabúdať neslobodno ani na Nigériu a Kamerun, ktoré hrali dobrý futbal na majstrovstvách Afriky.“
Čomu sa venujete počas čakania na angažmán, chystáte sa na MS?
„Ešte nie som rozhodnutý, všetok čas venujem sebe a rodine.“
Ako ste prežívali víťazné ťaženie slovenských hokejistov na šampionáte vo Švédsku?
„Normálne ako divák.“
Nebolo to pre vás ako rodáka z Dolných Kočkoviec neďaleko Púchova predsa len silnejšie?
„Som fanúšikom dobrého hokeja a v tom čase hralo najlepšie Slovensko. Ale nijako zvlášť ma to nebralo. Ja som futbalista. I keď s hokejistami sme vždy dobrí kamaráti, tú atmosféru by som nepreceňoval. Sám v športe poznám pocity, že raz si hore a potom sa všetko ľahko otočí.“
