V sobotu padli posledné koše najvyššej súťaže basketbalistov. Suverénny Pezinok odmietol vo Svite po pätnástich minútach tretieho finále snahu domácich o zdramatizovanie série a v ďalšom priebehu premenil súboj na vlastnú exhibíciu. Po víťazstve 91:65 prijímali Pezinčania gratulácie k siedmemu titulu, šiestemu za sebou. V stretnutí o 3. miesto si rovnako najkratším možným spôsobom – po troch víťazstvách – siahli na bronzové medaily hráči Lučenca po výhre v Komárne 75:58.
Hodnotenie sezóny nevyvoláva optimizmus. S Miroslavom Rehákom, jedným z najuznávanejších odborníkov u nás, trénerom majstrovského Interu Bratislava ‘83 a ‘85, sme sa zhodli na tom, že nášmu mužskému basketbalu sa nepodarilo pohnúť sa z miesta. „Existuje objektívny ukazovateľ, ktorý potvrdzuje stagnáciu, a tým sú herné štatistiky. Napríklad percento úspešnosti streľby je dlhé roky na rovnakej úrovni. Trénerom nemožno uprieť snahu o zagresívnenie obrany, ale to je všetko. Veľa hráme, trénuje sa málo a nie dostatočne tvrdo.“
Rehák videl našu ligovú scénu opäť z bezprostrednej blízkosti, po štyroch rokoch sa vrátil na trénerskú stoličku. Od januára viedol zostupom ohrozenú Žilinu, ktorá napokon skončila ôsma pred Prievidzou a vypadávajúcim ŠKP Bratislava. „Okrem spomínaného náznaku zlepšenia obranných činností nevidím na našich palubovkách žiaden pokrok. Výkonnostne delím účastníkov prvej ligy na tri skupiny. Pezinok je bez konkurencie, jeho suverenita je až príliš veľká. Ale vyčnieva úmerne vysoko vďaka piatim legionárom, čo si iné kluby nemôžu ekonomicky dovoliť. Za majstrom nasleduje relatívne vyrovnaná štvorica Svit, Lučenec, Komárno a Inter. Od šiestych Levíc sú tímy, ktorých motiváciou bola zrejme len záchrana v súťaži,“ tvrdí Rehák.
Sezóna 2001/2002 teda pre náš mužský basketbal, prešľapujúci tichúčko v európskom suteréne, nebola očakávanou injekciou. Divák to cíti a z hál sa pomaly ale iste vytráca.
S úrovňou ligy úzko súvisí reprezentácia. Po neúspechu v predkvalifikácii ME 2003 národný tím takmer rok neexistoval, posledný zápas odohral 1. septembra 2001 v Portugalsku. Na vymenovanie nového reprezentačného trénera potreboval zväz príliš dlhý čas, a tak prvou akciou novo sa tvoriaceho tímu pod vedením Pezinčana Ľubomíra Urbana bude až turnaj v Děčíne od 6. júna. „Je to obrovská chyba,“ súhlasí s nami Miroslav Rehák, po rozdelení prvý reprezentačný tréner Slovenska. „Národný tím si vyžaduje nepretržitú starostlivosť, musí mať svoj program. Nedá sa čakať až na ukončenie sezóny hráčov pôsobiacich v zahraničí. Naša domáca súťaž síce nevyprodukuje veľa talentov, ale tí, ktorí v nej vyrastú, potrebujú medzinárodnú konfrontáciu ako soľ. Veď, kde majú možnosť lepšie porovnať svoju výkonnosť? A pritom to nie je finančne náročné, okolité štáty Maďarsko, Poľsko, Česko, ale i Rakúsko s prevahou naturalizovaných cudzincov poskytujú na to dostatok možností.“
PETER ŠEFRÁNEK
