ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
V Nemecku je to len 16 percent. V iných štátoch sa však zákony opierajú aj o iné mechanizmy či sankcie, ktorými sa neplatiaci otcovia donútia plniť si povinnosť.
„Fond netreba rušiť, len ho treba dopracovať,“ hovorí poslankyňa KDH Mária Sabolová, „chce to vytvoriť mechanizmus, ako sa peniaze zase do fondu vrátia a musia tam byť aj sankcie voči neplatičom, bez ohľadu na to, že je tu veľa nezamestnaných a veľa rôznych účtov, na ktoré sa nevie siahnuť. Nedá sa rátať s tým, že štát je povinný ten fond napĺňať. Musí byť nejaký zdroj, odkiaľ sa to tam vráti. Ten, kto neplatí výživné, ten je povinný, ten musí buď nejakým spôsobom platiť, alebo ak peniaze nemá, tak napríklad odrobiť verejnoprospešnú prácu v obci. Predkladatelia zákona mali pri jeho predkladaní veľké oči, že veď - dnes sa nás to nedotýka, účinnosť zákona bude až pre novú vládu. A pritom to nebol návrh koaličných poslancov, ale opozičných, ktorí si takýmto spôsobom pripravili pozíciu do budúcnosti, ak si myslia, že uspejú.“ (ru)
