BRATISLAVA - Nedávno prijatý zákon o náhradnom výživnom má pomáhať deťom, na ktoré rodič neplatí výživné. Zákon je však zlý. Hlavné dôvody sú podľa odborníkov tieto: nie je domyslené jeho napĺňanie, neexistuje maximálny limit výživného, vyplácanie sa má viazať na Bratislavu. S tým súvisí aj riziko jeho zneužitia. „Počula som rôzne úvahy,“ hovorí sudkyňa Daniela Baranová z Prešova. „Napríklad nejedni rodičia sa po rozvode vedia dohodnúť, koľko bude prispievať otec na dieťa, tu však môže ísť o ich úmysel, aby sa výživné umelo navýšilo. Otecko napríklad povie, že zdedil stotisícovú vkladnú knižku, a preto môže prispievať na potomka vyššími alimentmi. Potom však otec po dohode s bývalou manželkou zmizne niekde v Čechách. A ona si bude od štátu uplatňovať napríklad trojtisícové alimenty.“
Bratislavocentrizmus
Tým, že fond bude fungovať v Bratislave, a nie ako sa pôvodne snažili navrhovať niektorí poslanci - na okresných úradoch, stratí sa prehľad o skutočnej situácii nezaopatreného dieťaťa. „Sociálni pracovníci v okresoch predsa len majú prehľad a môžu si všelijako overiť, či sa matka nekontaktuje s otcom, či je teda opodstatnené obracať sa na fond. Z Bratislavy sa však bude môcť vykonávať len formálna agenda,“ hovorí Baranová.
Zo súdnej praxe vie, že väčšina ľudí zašle nekvalifikované žiadosti. Fond bude spätne žiadať množstvo potvrdení - že matka nežije s otcom v spoločnej domácnosti a plno iných. „Ako to všetko na dlhé lakte bude vybavovať matka odniekiaľ z Medzilaboriec? Kto jej dá papier o tom, že nežije s mužom? Ak chcel štát matky odbremeniť, mal to urobiť tak, aby im pomohol okamžite. Malo sa to dať na okresné úrady, ktoré by tieto potvrdenia obstarali namiesto mamičiek.“
Na čo zabudli
V zákone sa vôbec neráta s vytvorením a platením aparátu ľudí na vyplácanie náhradných alimentov. Podľa Baranovej „reálne je, že prídu tisícky žiadostí, na čo treba tím 50 - 60 ľudí. Okrem toho podľa zákona má fond riadiť rada čestných členov. Kto tam bude chodiť a bezplatne sa hrabať v desiatkach papierov, aby zisťoval, či tá matka má, alebo nemá nárok na náhradné výživné?“
Zákonom o alimentačnom fonde si predkladatelia - poslankyne HZDS - podľa ľudí z praxe urobili len čiarku v predvolebnej kampani.
