ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Kapitánom futbalistov ZTS Dubnica bol skúsený Roman Greguška. Pri dvojzápasovom treste ho vystriedal MICHAL HANEK (18. 9. 1980), ktorý viedol mužstvo s páskou na rukáve na Pasienkoch proti Interu a doma s Ružomberkom. Oba zápasy vyhrala Dubnica 2:1. Hoci v Prešove už Greguška hral, páska zostala Hanekovi. „Chalani povedali, že keď som dva razy s ňou vyhral, nech si ju ešte nechám,“ vysvetľoval Hanek, ktorý predtým robil kapitána v reprezentácii do 21 rokov. Má teda skúsenosti.
V Prešove ste urobili koniec aj teoretickým úvahám o možnom vypadnutí Dubnice. Kedy ste vy vôbec verili, že sa zachránite, veď po jeseni ste boli s deviatimi bodmi beznádejne poslední.
„Už príchod trénera Grigu naznačoval, že sa môže čosi stať, zmeniť. Vedeli sme, že je to ambiciózny tréner, futbalu a všetkému okolo rozumie. Nastala pohoda.“
A prakticky, po ktorých zápasoch ste začali dúfať?
„Rodilo sa to postupne, najskôr keď sme doma zdolali Košice a Prešov, najvážnejších kandidátov na zostup. Vedeli sme, že taká šanca sa už nesmie pustiť. Potom sme zdolali Slovan po dobrom výkone 3:0 na Tehelnom poli a povedali sme si, že by už bolo hriechom vypadnúť. A napokon sme vyhrali na Interi, doma s Ružomberkom a tým sme dali bodku. Nie, nie, tá posledná bola predsa len v Prešove.“
V čom vy vidíte prínos Grigu?
„Je to pán tréner po všetkých stránkach. Priniesol do mužstva konkurenciu, upevnil disciplínu, hra dostala svoju tvár, zlepšila sa. Mali sme z nej väčšiu radosť, začali sme si veriť. Zvýšilo sa sebavedomie každého hráča. Práca v pokoji je práca veľmi radostná.“
Badáte ako kapitán, že spoluhráči išli aj výkonnostne hore? Ktorí najviac?
„Nerád by som to ja hovoril, môžem len potvrdiť, že herne sme išli hore ako mužstvo. Príchodom Ševelu z Interu a Šinglára z Ličartoviec, ktorých vybral Griga na hosťovanie, sa zvýšila konkurencia. Mnohým hráčom sa začalo dariť, bola pohoda. Napríklad Paľo Straka pretrhol streleckú smolu. Dal dva razy góly na 2:1, teda zlomové, teraz v Prešove vyrovnal na 1:1, raz dal Prešovu gól na 3:2. Prešovu dal päť gólov zo svojich siedmich superligových.“
Nie je tajomstvom, že Dubnica pracuje v priemere v skromnejších podmienkach, než ostatní ligisti. Neštvalo vás to, nelákalo na odchod? Zostane mužstvo pohromade?
„Neviem, ako sa to vyvinie, ale keďže tréner Griga zostáva, povedali sme si medzi chalanmi, že by sme chceli zostať aj my. Pracovať s Grigom je totiž radosť. Pravda, nikomu nebudeme zazlievať, ak odíde, keď dostane výhodnú ponuku, lepšie podmienky, tak aby si pomohol, aj futbalovo napredoval. Ale podstata je zatiaľ taká – zostáva Griga, zostaneme aj my.“
Myslíte si, že Prešov a Košice sú najslabšie superligové tímy?
„Nemyslím, ale je to o niečom inom. Napríklad my niežeby sme ich prevyšovali, ale rozdiel je v tom, aké sú v klube podmienky a atmosféra. My máme, na naše pomery, v klube vynikajúce podmienky, finančnú istotu a pravidelnosť, hoci možno na inej úrovni, ako dajme tomu v bratislavských tímoch. V tom je náš náskok pred Košicami a Prešovom, ak sledujeme, o čom sa tam v priebehu sezóny dohadovali. My sme pred nimi klubovou spolupatričnosťou a tým, že všetci ťaháme za jeden povraz.“
Vyhovuje vám tento model ligy alebo ste za iný?
„Podľa môjho názoru je desať mužstiev málo, šestnásť by bolo veľa. Optimálne by asi bolo štrnásť. Viem, o čom hovorím, hrali sme druhú ligu a zápasy s Banskou Bystricou či Nitrou mali ligové grády. Teraz príde Trnava, ale Nitra, B. Bystrica či Prešov a Košice, teda veľké mestá, by si najvyššiu súťaž zaslúžili.“
JÁN MIKULA
