„Nie, ja nič neoslavujem a ženy si už vôbec takéto výročia nepripomínajú,“ odpovedá Emília Vášáryová v rozhovore pre Národnú obrodu. Možno, že by si niektorá žena aj spomenula, ale herečka jednoducho nemá čas. Prípravy nadštandardne náročného projektu Majstrovská lekcia Marie Callas s režisérom Jozefom Bednárikom na scéne Opery Slovenského národného divadla, ktorá má mať premiéru 15. júna, jej istotne berie nemálo síl. Včera večer opäť raz pretancovala celé búrlivé storočie s Tančiarňou zo SND, tentoraz v poľskej Toruni v rámci divadelného festivalu Kontakt.

Emília Vášáryová je skutočne všetkým len nie osamelou jubilantkou čakajúcou na oneskorených gratulantov. Jej diváci si však pri tejto príležitosti môžu niečo pripomenúť. Možno nezabudnuteľný červený trikot jej „kocúra“ režiséra Vojtěcha Jasného, ktorým vstúpila do dejín česko-slovenských idolov, možno Oféliu, možno Roxanu, možno Natašu z Vojny a mieru, Mášu z Troch sestier, Ranevskú z Višňového sadu. Na jej zozname je snáď celé povinné čítanie - Marína Havranová, Drak sa vracia, Červené víno, Živý bič, Ženský zákon, Inkognito, Kubo, Námestie sv. Alžbety.

Súpis jej ocenení by mohol byť predmetom samostatnej tlačovej správy. Estelle zo Sartrovej hry S vylúčením verejnosti v jej výnimočnom podaní zostala na scéne viac ako desať rokov. Jej osudovými autormi boli Enquist, Durasová, Čechov v poslednom období i Bernhard a Koltes.

V profesionálnom živote sa správa podobne ako jej postava z ocenených Ionescových stoličiek - raz dospelo, inokedy za detsky šantivo sa púšťa do nepreverených textov, do spolupráce s novými režisérmi. Robí veľké roly na slávnych scénach, ale sympaticky neodmietne ani načítanie rozhlasovej rozprávky pre deti či kaviarenský literárny večer. Robí veľa, avšak jej hlas nedevalvoval početným vystupovaním v reklamách.