Foto archív
Podľa oficiálnych výsledkov prvého kola nedeľňajších prezidentských volieb získal tento nezávislý kandidát 53 percent hlasov. Uribeho najväčší rival z Liberálnej strany Horacio Serpa získal pri 53-percentnej volebnej účasti 31 percent hlasov.
Už v nedeľu večer Uribe vyhlásil, že jeho hlavným cieľom je ukončiť konflikt, ktorý v Kolumbii pretrváva už 38 rokov. Dvom ultraľavicovým povstaleckým armádam - Revolučným ozbrojeným silám Kolumbie (FARC) a Armáde národného oslobodenia (ELN) - odkázal, že im ponúka mierové rozhovory, ale iba ak zahodia zbrane. Až po dotieravých novinárskych otázkach do svojho prezidentského sľubu zarátal aj ďalšiu gerilu - ultrapravicové Kolumbijské oddiely sebaobrany (AUC), prezývané „paramilitares“.
Renomovaný týždenník Semana tvrdí, že Uribeho víťazstvo predstavuje najväčší úder tradícii kolumbijskej politiky. Uribe, bývalý člen opozičnej Liberálnej strany, vystúpil z radu. Vzdal sa svojich straníckych štruktúr a na druhej strane kritizoval vládnu Konzervatívnu stranu. Jeho stratégia sa zakladala na dvoch pilieroch: nezapliesť sa do mierového procesu s povstalcami a ani sa príliš nemotať okolo tradičných strán. Neriskoval a ľahko došiel k úspechu.
Protipovstaleckou rétorikou si na svoju stranu získal všetkých, ktorým 17-tisícová armáda FARC a 4 tisícky členov ELN kazili život. Napokon i jeho otca v roku 1983 smrteľne zranili povstalecké pušky. Na druhej strane Uribeho podporovali ultrapravicoví „paramilitares“. On síce vzťahy s týmto zoskupením popieral, patril však medzi tie múdre hlavy, ktoré farmárom umožnili, aby si pozakladali vlastné ozbrojené zložky. Práve z nich sa neskôr vykľuli „paramilitares“, ktorí sa taktikou (záškodníctvom, zastrašovaním, únosmi a drogovými kšeftmi) v ničom nelíšia od kolegov z FARC a ELN.
Uribe je presvedčený, že v boji s povstalcami mu pomôže posilnenie armády a polície. Rovnako skloňuje, že sa poráta s korupciou v krajine, kde je podplatený aj posledný tréner vidieckeho futbalového klubu. Pod pojmom korupcia sa v krajine, kde 60 percent zo 40 miliónov obyvateľov žije v chudobe, chápe aj štátna správa, meškanie politických reforiem a spravodlivosť podľa výšky bankového konta.
Boxerské skoncovanie s povstalcami a boj s korupciou však ešte nemusia predstavovať riešenie problémov. Tým hlavným je chudoba, ktorá je dôsledkom, ale najmä príčinou stavu, v ktorom Kolumbia je. Preto sa absolvent Harvardu a Oxfordu musí postaviť aj pred 15-percentnú nezamestnanosť (bez sociálnej výpomoci), 2 milióny utečencov a mizerné školstvo. To sú tie dôvody, prečo mladí a nevzdelaní naletia ultraľavicovej povstaleckej ideológii a utekajú po stopách Ché Guevaru do kolumbijského pralesa.
Zástanca tvrdej ruky
Álvaro Uribe Vélez podľa kolumbijských médií sníva o živote na vidieku, kde sa bude naplno venovať svojej vášni - koňom. Už roky však žije v obkolesení telesných strážcov, ktorí ho chránia pred povstalcami. V apríli sa iba zázrakom vyhol náloži, ktorá zabila štyri osoby. Bol to v poradí 15. pokus o jeho vraždu od čias, keď ho Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) označili za svoj cieľ.
Uribe sa vraj každý deň modlí a pracovný deň začína polhodinkou jogy. Má imidž univerzitného profesora, ktorý sa snaží udržať pokoj v každej situácii. Za akademickým vzhľadom sa však skrýva nekompromisná tvrdosť. Jeho blízki spolupracovníci vravia, že to často hraničí s autoritárskymi sklonmi.
Nový prezident sa narodil 4. júla 1952 v Medellíne. Právnickú fakultu skončil s vyznamenaním. Na Oxforde a Harvarde si urobil postgraduál a po návrate do vlasti začal svoju politickú kariéru.
Vzťah k politike v ňom možno prebudil jeho otec - Alberto Uribe. Tohto statkára v roku 1983 zavraždili FARC. Uribe starší i jeho potomok vraj boli blízki ultrapravicovým ideálom. Starý Uribe mal podľa kolumbijského denníka El País dokonca bližšie vzťahy s narkobarónmi, to však nikto nepotvrdil.
(taa)
