Bush na cintoríne amerických vojakov v Normandii: Aj dnes sme pripravení na rovnakú obeť ako v druhej svetovej vojne. FOTO - REUTERS
V prípade Ruska išiel na istotu: v priebehu týždňa mal možnosť najmenej dvakrát povedať, že sa definitívne končí éra studenej vojny. S Putinom sa dohodli na znížení počtu jadrových hlavíc a dnes v Taliansku pokrstia novú Radu NATO - Rusko.
Zložitejšie je to s Európou. V Berlíne, Paríži aj Ríme opakuje, že práve tu má Amerika svojich najsilnejších spojencov. Na uliciach a v médiách to tak ale vôbec nevyzeralo. A čo je dôležitejšie, úplna idylka to nebola ani na stretnutiach s politikmi.
„Doparoma, podstatne viac vecí nás spája, ako rozdeľuje,“ povedal Bush v Paríži. Vzápätí mu ale francúzsky prezident Jacques Chirac pripomenul práve tie témy, na ktorých sa nedohodnú: clá na oceľ, dotácie pre amerických poľnohospodárov, životné prostredie, energetická politika, ale aj postoj k Blízkemu východu či hrozba ďalšej vojny proti Iraku.
Napriek tomu to medzi Európou a Amerikou nebude až také zlé. Prejavilo sa to po 11. septembri. Vtedy aj francúzske denníky písali: Teraz sme všetci Američania. Včera to Bushovi opäť pripomenul Chirac: „Vždy, keď ide o niečo zásadné, môžete sa na nás spoľahnúť a my vieme, že sa môžeme spoľahnúť na vás.“
Na tom pravdepodobne nič nezmení ani Bush, ktorého Európania nepovažujú práve za najinteligentnejšieho. Nepodarí sa mu ale ani vymazať rozpory. „Kontinentálne odchýlky medzi Európou a Amerikou sa nezačali Bushom a on ich ani nevyrieši,“ povedal denníku The New York Times Robert Kagan, analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
Bush prichádzal do Európy s tým, že chce spojencom vysvetliť svoje postoje. Nie je celkom jasné, nakoľko sa mu to podarilo. V skutočnosti o to podľa analytikov ale ani nešlo. „Rozpory sú prirodzené. Už nie sme v 90. rokoch. Nemecko je zjednotené, problémy na Balkáne už nie sú také ako predtým a obavy z Ruska sa ani neblížia tým, ktoré sme poznali vtedy,“ povedal agentúre Reuters zástupca riaditeľa berlínskeho Aspenovho inštitútu Steven Sokol.
Podľa britského týždenníka The Economist by sa cesta amerického prezidenta neskončila dobre, keby sa Európania cítili zabudnutí na úkor Ruska. Zdá sa však, že ani toto nehrozí. Aj v Európe si mnohí uvedomujú, že s Ruskom sa oplatí priateliť. Rusko, ktoré aj napriek problémom Bush vytiahol medzi demokratické krajiny, spojencov nerozdeľuje.
Najskôr to bude tak, že v Európe sa vždy nájde dosť takých, čo si jednoducho do Ameriky radi rypnú.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
