BRATISLAVA – Najvyšší kontrolný úrad prišiel za minulý rok na takmer 5000 porušení rôznych zákonov. Úspech úradu je však len zdanlivý, lebo jeho zistenia sa míňajú účinkom a každý rok naráža na tie isté problémy.
Úrad kontroluje, ako štát hospodári s rozpočtom a má na to 155 kontrolórov. Tí za minulý rok zistili, že úradníci porušovali zákony najmä v účtovníctve, náhradách za cestovné, pri verejnom obstarávaní a podobne. Týka sa to aj Úradu vlády, ministerstiev, daňových úradov, súdov, Slovenskej televízie, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či štátneho podniku SPP.
Jedným z viditeľných úspechov úradu je to, že prípad bytu bývalého šéfa SPP Pavla Kinčeša preverujú na Generálnej prokuratúre. Kinčeš po vypuknutí aféry prišiel o kreslo.
Známa kauza miliónovej sprenevery pri rekonštrukcii budovy Krajského súdu v Prešove je zase v rukách polície. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský vec v Prešove vyriešil tak, že predsedovi krajského súdu uložil „písomnú výtku“ a nedostal odmenu za rok 2001, ktorú iní predsedovia súdov dostali.
Typickejšia reakcia inštitúcií je však taká, že závery kontrolného úradu jednoducho neuznajú. To je prípad STV, keď jej riaditeľ Milan Materák tvrdí, že „zatiaľ sa nedá hovoriť o porušení zákona a postihy voči zodpovedným pracovníkom by boli neopodstatnené“.
Riaditeľ zdravotnej poisťovne Eduard Kováč priamo obvinil kontrolný úrad, že zle interpretuje závery kontroly a robí účelovú kampaň proti poisťovni.
Výsledkom kontrol býva návrh nápravných opatrení, ktoré úrad opäť kontroluje. Ak nedostatky pretrvávajú, vec sa môže dostať až na rokovanie vlády alebo parlamentu. Istou pákou je aj možnosť udeliť úradníkovi, ktorý sa bráni kontrole, pokutu 10-tisíc korún. Podľa hovorcu úradu Mariána Vargu však ide o výnimočné prípady.
Prečo sa tak často porušujú tie isté zákony a peniazmi daňových poplatníkov sa plytvá stále rovnako?
Lebo ľudia sú „hriešni“, myslí si podpredseda KDH Július Brocka. „Tragédia by však bola, keby to boli tí istí ľudia. Očakával by som preto dôslednejší prístup zo strany ministrov, že sa vyvodzujú z takýchto porušovaní primerané dôsledky.“
Jedným z príkladov prospešnej spolupráce je to, že polícia dostáva od kontrolného úradu údaje, „na základe ktorých môžeme nadobudnúť podozrenie, preto je potrebné robiť ďalšie preverovanie,“ hovorí prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak. Niekedy je to aj naopak a polícia priamo požiada úrad, aby vykonal kontrolu.
Exminister financií za HZDS Sergej Kozlík však aj tak považuje dosah kontrolného úradu za ohraničený a viní súčasnú vládu z toho, že nedokázala postaviť systém štátnej pokladnice. „Existoval by systém kontroly štyroch očí. Kontrola úradu je ex post, ale napraviť spôsob neefektívneho výdavku už nevie. Jediný spôsob je taký, že následná kontrola musí byť spojená s kontrolou v čase vynaloženia prostriedkov. A to je systém štátnej pokladnice.“
Brocka tvrdí, že kontrolný úrad vo svojej správe už začal aj navrhovať zmeny zákonov na efektívnejšie nakladanie so štátnymi peniazmi, kým donedávna boli jeho správy „len hrubými skriptami o tom, ako sa plytvalo prostriedkami daňových poplatníkov.
Samotný kontrolný úrad pripúšťa, že za časté porušovanie zákonov úradníkmi môžu okrem ich nízkeho právneho vedomia aj stále zmeny zákonov.
Autor: IGOR STUPŇANMONIKA ŽEMLOVÁ
