kym firmám Kurganmaš a Rosoboronexport. To, že tieto dve firmy vlastnia spolu 43 percent spoločnosti a že v jej správnej rade je aj niekoľko ruských predstaviteľov, pre SME potvrdil generálny riaditeľ OSOS Vrútky Ján Valenta. Podľa slovenského obchodného registra je v dozornej rade OSOS Vrútky okrem iného Valerij Dorodnyj zo západosibírskeho mesta Kurgan.
Generálny riaditeľ Kurganmaša, ktorého hlavné sídlo je v Kurgane, sa podľa internetovej stránky tejto spoločnosti volá Valerij Dorodnyj. Podľa francúzskej tlače bola spoločnosť ZŤS OSOS Martin, ktorá bola predchodkyňou OSOS Vrútky, zapletená do ilegálnych dodávok prevažne ruských zbraní do Angoly, ktoré sprostredkoval obchodník Pierre Falcone a miliardár ruského pôvodu Arkadij Gajdamak. Riaditeľ OSOS Vrútky Valenta popiera, že by ZŤS OSOS Martin či OSOS Vrútky obchodovali so zbraňami, hoci OSOS Vrútky na to v roku 1998 mala licenciu. Podľa slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha licencia nebola vydaná v súvislosti so zbraňami do Angoly. Falcone bol 1. decembra vo Francúzsku zatknutý a zatknutý bol aj syn bývalého francúzskeho prezidenta Jean-Christophe Mitterrand (na snímke - TASR/AP), ale 11. januára ho na kauciu prepustili.
Slovenská vláda 19. mája 1992 rozhodla o predaji 43 percent akcií ZŤS OSOS Martin firme Kurgan, ale uchádzač stratil záujem a vláda rozhodla o novej privatizácii. Z registru privatizovaného majetku ministerstva privatizácie vyplýva, že Fond národného majetku nakoniec predal 18,97 percenta akcií ZŤS OSOS Martin firme Specvneštechnika Moskva za 7,68 milióna korún. Ruský publicista Andrej Sotnik v týždenníku Moskovskije novosti napísal, že „ruské špeciálne služby už v roku 1993 kúpili prostredníctvom štátneho podniku Specvneštechnika 67,5 percenta akcií ZŤS OSOS Martin“. Valenta tvrdí, že spoločnosť Specvneštechnika sa transformovala na spoločnosť Rosvooruženije. Kurganmaš do ZŤS OSOS Martin podľa Valentu vstúpil v roku 1991 alebo 1992.
Sotnik už koncom minulého roku napísal, že prostredníctvom ruského podniku Rosvooruženije boli v roku 1994 dodané do Angoly ruské zbrane v hodnote 460 miliónov dolárov. Podľa neho išlo o spoločný obchod Falcona a bývalého sovietskeho občana Arkadija Gajdamaka. Údajne existuje zmluva, ktorú s angolskou stranou podpísali a na jej základe mali byť do Angoly dodané bojové vozidlá BVP-2 a BVP-3. Tie vyrába práve Kurganmaš.
Gajdamak je známy okrem iného tým, že „urovnal“ problém dlhov odkladom umorenia na 25 rokov. Angola vraj poskytla ropné garancie vo výške 460 miliónov dolárov. Gajdamak má kanadské, francúzske, angolské a izraelské občianstvo. Angolská vláda mala podľa Sotnika platiť za dodávky zbraní na účet slovenskej firmy ZŤS OSOS peniazmi, ktoré získala z exportu angolskej ropy. Zároveň bol zapojený mechanizmus urovnania angolského dlhu. Gajdamak v angolskom biznise tesne spolupracoval s vysokými príslušníkmi izraelskej rozviedky Mossad, tvrdí ruský autor. Sotnik tvrdí, že škandál má aj čečenskú stopu. (čtk)
