„Takúto noc som už dávno nezažil. Bolo to noblesné, ale aj správne rozpustilé. Pripitého Al Pacina, koketnú Robertsovú a nahnevaného Douglasa nezažijem ani ja každý deň,“ povedal v telefonickom rozhovore pre SME americký herec Brian Dennehy, ktorý v nedeľu získal Zlatý glóbus za hlavnú postavu v televíznej adaptácii hry Arthura Millera Smrť obchodného cestujúceho.
„Pred chvíľou mi pán Miller volal a gratuloval mi k cene. Povedal mi, že sa teší spolu so mnou a mám to dobre zapiť. Ale čo už ja môžem zapiť, keď to mám od lekárov zakázané?“
Zákaz alkoholu, ako i niektorých ďalších nerestí súvisí práve s kultovou hrou Arthura Millera. Šesťdesiatročný Brian Dennehy sa do svojej postavy Willyho Lomana vžil natoľko, že po tretej repríze skolaboval a musel byť hospitalizovaný. Diagnóza: celková vyčerpanosť a vysoký tlak.
Napriek tomu sa Dennehy vrátil na scénu Broadway a po sezóne 1999/2000 si odniesol za Willy Lomana najprestížnejšie americké ocenenie v oblasti divadla – cenu Tony. Získala ju i samotná hra v réžii Roberta Fallsa. Minulý rok naštudoval túto hru Kirk Browning a uviedol ju na televíznu obrazovku. Výsledok – Zlatý glóbus pre Dennehyho.
„Čosi mi navráva, že to bol jeden z vrcholov môjho herectva. A tým nemyslím len na ceny,“ hovorí Dennehy. „K Millerovej dráme netreba nič dodávať. Patrí k najlepším v dvadsiatom storočí. Skôr by som zdôraznil úlohu režisérov, ktorí ju poňali veľmi invenčne, ale zároveň tak, že aj sám Miller bol s ich prácou spokojný. Nie, v texte sa takmer nič nemenilo. Išlo o inscenačné prvky a, samozrejme, aj o našu prácu. Som šťastný, že som mohol prispieť k úspechu.“
Brian Dennehy sa dotkol aj tipovania Zlatých glóbusov – exkluzívne pre SME, ktoré sme uverejnili v sobotu.
„No, veľa som toho neuhádol, ale objavili sa niektoré prekvapenia. Juliu a seba som tipoval správne a to mi v tejto chvíli stačí. Na ostatných ešte príde. Tým myslím Soderbergha a jeho Traffic. Ten film si nenechajte ujsť. No nič, už končím. Idem sa vyspať a na Slovensko prajem príjemný deň.“
ĽUDO PETRÁNSKY
Viac v článku Zlaté glóbusy: slzy šťastia i trpké grimasy