Ulice kolumbijských miest sa včera zaplnili vojakmi. FOTO - REUTERS
So želaním skoncovať s nekonečnou vojnou sa včera obyvatelia juhoamerickej Kolumbie vybrali voliť nového prezidenta krajiny. Voľby majú svoje „kolumbijské“ špecifiká, jednu prezidentskú kandidátku uniesli, iným sa gerila vyhrážala, aby nekandidovali, ďalších dvanásť senátorov skončilo na neznámom mieste, guvernér departmentu Medellín - Guillermo Gaviría je už viac ako mesiac nezvestný. Kolumbia je teda uprostred nenormálnej situácie, v podmienkach, ktoré by v inej krajine nepochybne predstavovali odloženie hlasovania.
I napriek týmto paradoxom však Kolumbijčania voliť išli a zastrašovanie zo strany povstalcov z ultraľavicových Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) a Armády národného oslobodenia (ELN) podľa znalcov miestnych pomerov iba viac pomáha pravicovému kandidátovi Álvarovi Uribemu. Tento politický rambo v predvolebnej kampani sľuboval frontálny útok proti miestnymi povstalcom, čím si podľa posledných prieskumov verejnej mienky získal podporu takmer 48 percent voličov.
Uprostred masívnej prítomnosti armády a polície, ktorá podľa zahraničných korešpondentov zaplnila všetky ulice hlavného mesta Bogoty a iných väčších miest, tak jedinou otázkou včerajších volieb bolo, či Uribe prekoná svojho rivala - liberálneho kandidáta Horacia Serpu, ktorý v prieskumoch presvedčil 27 percent voličov, a dostane viac ako 50 percent hlasov. Prezidentom by sa tak stal už po prvom kole. Inak by sa muselo na budúci mesiac zorganizovať druhé kolo.
Voľbám predchádzala séria útokov a atentátov zo strany FARC či ELN, ktoré počas uplynulých dní odpálili niekoľko mostov či stĺpov s elektrickým vedením. Bez energie tak zostalo niekoľko väčších miest. Atmosféru navyše kazili členovia ďalšej povstaleckej skupiny - ultrapravicových paramilitares, ktorých najväčšou starosťou je, aby sa favorizovaný Uribe stal prezidentom čo najskôr.
Uribe vo svojich predvolebných sľuboch iba málokedy vypichol ekonomicko-spoločenské pomery. Skôr zdôrazňoval bezpečnosť, čo mu umožnilo raketový rast v prieskumoch verejnej mienky. Favorit na post prezidenta opakoval, že chce zdvojnásobiť počet členov bezpečnostných brigád armády a polície a že chce proti povstalcom z FARC a ELN použiť päste. Ultrapravicových paramilitares v tejto súvislosti nespomenul.
A čo nové prezidenta čaká? Aj napriek krvavej realite zdedí nová vláda relatívne zdravú ekonomiku. Inflácia je najnižšia za uplynulých tridsať rokov, odchádzajúca vláda dokázala nazbierať maximum finančných rezerv. Hlavným problémom, na ktorom si nejeden miestny prezident vylámal zuby, však zostáva boj s ľavicovými gerilami. Hlava štátu bude musieť zabrzdiť konflikt, ktorý si každoročne vyžiada takmer 3500 obetí, prevažne civilistov.
