VARŠAVA – Dolná komora poľského parlamentu začala včera večer debatu o kontroverzných návrhoch na zmenu v štatúte centrálnej banky a zložení jej rady pre menovú politiku. Zmeny by mali prísne naladenú banku donútiť brať ohľad na potreby ekonomického rastu, ktorý by mal byť v období pred vstupom do Európskej únie hlavnou prioritou Poľska.
Po mesiac trvajúcej slovnej vojne medzi vládou a centrálnou bankou sa predpokladá, že vládnuci Zväz demokratickej ľavice (SLD) umožní začať rokovanie o navrhnutej legislatíve. Ide o dva dodatky k stanovám Poľskej národnej banky, ktoré navrhla koaličná Poľská ľudová strana.
Prvý návrh od centrálnej banky požaduje, aby okrem inflácie brala do úvahy aj hospodársky rast a zamestnanosť, a inšpiruje sa modelom, ktorým pracuje americký Federálny rezervný systém. Druhým dodatkom by sa v prípade schválenia zvýšil počet členov menovej rady. To by umožnilo doplniť orgán, určujúci úrokové sadzby, zástancami uvoľnenej menovej politiky, ktorí teraz v rade takmer chýbajú.
Poľskou prioritou je naštartovať rýchly ekonomický rast, čo v posledných dňoch zdôraznila i Európska komisia. Ekonomika je teraz v najhoršom útlme od pádu komunizmu a nemalou mierou k tomu prispievajú úrokové sadzby, ktoré centrálna banka udržuje vysoko nad infláciou. Zatiaľ čo inflácia v apríli klesla na postkomunistické minimum tri percentá, hlavná úroková sadzba je stanovená na 9,5 percenta a menová rada sa zdráha úroky ďalej znižovať.
Rekordná nezamestnanosť a rastúca sociálna nespokojnosť už výrazne znižujú verejnú podporu vlády Leszka Millera, ktorá je pri moci len sedem mesiacov. S reštriktívnym postojom Poľskej národnej banky prestávajú súhlasiť aj analytici, ktorí zvyčajne centrálne banky pred vládami obhajujú.
Vládni aj opoziční politici centrálnu banku kritizujú už dlhý čas. V poslednom čase sa novým bodom sporov stal kurz zlotého, ktorý vláda považuje za prisilný. Na následky reštriktívnej menovej politiky, ktorú menová rada zdôvodňuje vysokými rozpočtovými deficitmi, už doplatila minulý rok prehrou vo voľbách pravicová koalícia a nová ľavicová vláda sa s rovnakým osudom nechce zmieriť. Európska komisia vyzvala minulý týždeň krajiny, uchádzajúce sa o vstup do únie, aby svojou hospodárskou politikou podporovali v prvom rade rast a znižovanie rozpočtových deficitov a infláciu nechali na neskôr po vstupe. Správa komisie mierila obzvlášť na Poľsko a z hľadiska jeho sporov tak Brusel podľa analytikov zreteľne podporil vládu proti centrálnej banke.
Pozorovatelia sa však obávajú, že zmena stanov národnej banky vyvolá v Bruseli obavy z narušenia nezávislosti tejto inštitúcie. Poľsku by sa tak sťažili vstupné rozhovory a najmä by sa mu skomplikoval cieľ prijať skoro po vstupe do únie aj jednotnú menu euro.
Vládnuca strana však naznačila, že parlamentné diskusie chápe skôr ako nástroj tlaku na banku a ich cieľom je donútiť ju k prijatiu svojich požiadaviek. „Možno si po predložení týchto zmien Rada pre menovú politiku uvedomí, že musí zvýšiť spoluprácu s vládou,“ povedal agentúre Reuters hovorca SLD Robert Smolen.
(čtk)
