Máte doma batoľa? Posaďte ho na nočník a postavte sa k nemu s videokamerou. Len trpezlivosť, raz z neho spadne. Keď budete dosť pohotoví, prežijete si päť minút slávy v Smiechotách na obrazovke Markízy. O niečo odrastenejšie dieťa sa zas osvedčilo na vychádzke so zapnutou kamerou zľahka posotiť do mláky. Moderátor Vilo Rozboril bude mať radosť.
Mimosúťažné čiže kúpené scénky boli, tak ako vždy, aj túto stredu o niečo bujarejšie. Po lúke cvála jazdec, a tu buch, spadne. Kôň dochrámaný, jazdec preletel pár metrov vzduchom a leží ako zabitý. Aspoň si užil srandy.
Koľkokrát by sa vám podarilo vidieť niečo také na vlastné oči? Milióny divákov sledujú relácie typu Smiechoty, lebo nádej na škodoradosť je silné lákadlo. Zdroj akéhokoľvek smiechu napokon vždy súvisí s efektom spadnutých nohavíc. V nejakej variácii nakoniec ide o radosť z toho, ako náš blížny padol na zadok, odletela mu parochňa a prepadol sa do záchodovej misy. Aj najväčší dobráci zabudnú na empatiu a smejú sa ako hyeny. Preto, prísne vzaté, ani nič také ako láskavý humor nie je.
Lenže práve preto, že tým, čo sa rehoce, je akýsi odviazaný zver v nás, neexistuje ani smiech podľa plánu. Ani marketingového. Nepomohlo, že sa od smiechu zachádzal moderátor pri svojej historke o tom, ako zverolekárovi priniesli desať múch a jedna cez noc zdochla. Keď deti padajú z nočníkov pred ambicióznymi zrakmi domácich kamier, my nepadáme z gaučov, ani keď sa pritom smiechom otriasa celý televízor.
O deň skôr teraz beží každý týždeň na STV relácia Úsmev, prosím, skromnejšia sestra Smiechot. Moderátor staticky sedí v kresle, neskacká, laškovne nepokrikuje, nikoho nepotľapkáva, nejachce, nechichúňa sa, ani negúľa očami. Publikum sa nesmeje, lebo sedí sám v retroštýlovo zariadenom štúdiu. Gagy nie sú dozdobené vtipnými výkrikmi – „Čo robíš!?“, „Radšej choď domov!!“ Len Ivan Mládek k spotom spieva staré songy, napríklad Ženu já mám zlou.
Maroš Kramár len povie neutrálny text a usmeje sa. A napodiv sa zdvorilý moderátor k brutálnym žartom hodí. V jeho kontexte celkom ujde aj klasický gag so psíkom, ktorý skáče do výšky, až sa prekoprcne, a ani obligátne na nos padajúce dieťa, zachytené striehnucim rodinným príslušníkom, nepôsobí až tak smutne. Nastúpi lesklý kulturista, vypne hruď, zošmykne sa a zrúti sa za pódium a aj najväčší dobrák sa smeje, až sa za brucho chytá.
