BRUSEL – Poslanci Európskeho parlamentu už dostali posudok o možných právnych účinkoch Benešových dekrétov. Dokument nie je prístupný verejnosti, ale z úryvkov je zrejmé, že sa v ňom píše, že väčšina z Benešových dekrétov už bola zrušená alebo nahradená.

Samotné vyhostenie Nemcov a Maďarov z Československa nebolo dôsledkom dekrétov, ale záverov Postupimskej konferencie z roku 1945. Experti prišli k záveru, že nie je možné požadovať, aby riešenie bilaterálnych sporov bolo podmienkou vstupu do únie.

Väčšie pochybnosti ako o platnosti dekrétov majú právnici o dôsledkoch reštitučného zákona z roku 1992, ktorý sa týka časti majetku vyvlastneného na základe dekrétov. (sita)

BRATISLAVA – Medzi odporúčaniami pre Slovensko v rezolúcii o rozšírení Európskej únie nie je žiadna zmienka o Benešových dekrétoch. Rezolúciu včera odhlasoval zahraničný výbor Európskeho parlamentu.

Pre Slovensko by to mohlo znamenať, že sa oslabí niekoľkomesačná búrlivá debata o tejto téme, ktorá spôsobila krízu vzťahov medzi štátmi strednej Európy. V júni rezolúciu ešte bude schvaľovať plénum Európskeho parlamentu, experti však už neočakávajú, že by v texte nastali výrazné zmeny.

Slovenskí politici privítali, že sa zmienka o dekrétoch do rezolúcie nedostala: „Zbytočne by to vnášalo nervozitu na Slovensko a do strednej Európy,“ povedal pre TASR predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu Peter Weiss.

V českej časti zostalo odporúčanie, aby Česká republika dekréty zrušila, ak sa preukáže, že legislatíva obsahuje diskriminačné ustanovenia z nich plynúce.

Slovensko počas niekoľkomesačnej debaty o dekrétoch, podnietenej maďarským premiérom Viktorom Orbánom, vždy deklarovalo, že jeho stanovisko je zhodné so stanoviskom Českej republiky. Tentoraz môžeme našich susedov len naďalej podporovať.

„Naša prílišná angažovanosť by bola kontraproduktívna,“ povedal predseda integračného výboru František Šebej. Šebej tvrdí, že je dobré naďalej zjednocovať stanoviská, rezolúcia má však len deklaratívny charakter. „Určite si nebudeme pridávať agendu navyše,“ povedal hlavný vyjednávač Ján Figeľ.

Figeľ od začiatku debaty o dekrétoch tvrdil, že nepatria do prístupových rokovaní. Rezolúcia je preto preňho osobne istým zadosťučinením. „Je to potvrdenie, že väčšina európskych politikov vníma európsku integráciu ako odpoveď na minulosť, nie ako priestor na revíziu minulosti.“

Nedá sa síce úplne vylúčiť, že sa vyskytnú isté dodatočné požiadavky aj na Slovensko, nemali by však spochybniť pripravenosť krajiny na vstup do únie. „Existuje isté právo na Európu, ktoré bolo definované v Schumannovom pláne. Nebolo pre šesť zakladajúcich štátov, ani pre pätnásť, ale pre všetky krajiny, ktoré splnia kritériá. Nie nejaké dodatočné jednostranné podmienky navyše,“ povedal Figeľ.

Vynechanie dekrétov z rezolúcie môže mať vplyv aj na používanie tejto témy v predvolebnej rétorike strán – oslabí sa argument, že nás únia tlačí do zrušenia dekrétov, alebo že ich únia pokladá za prekážku vstupu Slovenska. Podľa Figeľa je to dobre.

BARBORA TANCEROVÁ