r Viliam Fischer, prednosta Kliniky srdcovej chirurgie Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde pacienta nakoniec operovali.

Košická nemocnica prevoz objednala s odôvodnením, že hoci operáciu urobiť vedia, pre nedostatok peňazí a zablokované účty ju urobiť nemôžu. „Volal som vtedy riaditeľovi, aby zvážili prevoz, pacient bol nestabilný, mal bolesti, pri leteckom prevoze sa môže stať všeličo. Mal byť operovaný v Košiciach - nemali brať ohľad na to, či majú, alebo nemajú peniaze a zablokované účty,“ povedal Fischer. Je presvedčený, že keby riaditeľ rozhodol o operácii, nikto by sa mu neodvážil povedať, že to nezaplatí.

„Som presvedčený, že naše rozhodnutie bolo správne. Pacient bol po infarkte, nestabilný. Keby sme mali dostatok liečiv a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, určite by sme ho operovali u nás,“ hovorí primár košického kardiochirurgického oddelenia Michal Hulman.

Šesťdesiatročný J. F. z Prešova bol krátko po infarkte. V takých prípadoch je podľa Fischera dobré odkladať operáciu čo najdlhšie, nie operovať srdce bezprostredne po infarkte. Preto aj v Bratislave čakali, kým ho operovali. Čakať však pacient mohol i v Košiciach, ktorým medzitým už aj odblokovali účty.

Doktor Hulman, po profesorovi Fischerovi druhý lekár na Slovensku, ktorý transplantoval srdce, popiera, že šlo o prominentného pacienta. „Bol to normálny, bežný pacient. Rozhodol som sa na základe jeho zdravotného stavu a momentálnej situácie na oddelení.“

Riešiť situáciu, keď jedna nemocnica nemá na operáciu limit, posielaním pacientov na druhý koniec republiky sa podľa Fischera nedá. Aj bratislavský ústav má nízke limity na operácie, rovnako ako ostatné kardiochirurgické pracoviská. (mar, sen)