Nemeckí policajti stoja pred obrovským plagátom s Bielym domom umiestneným pred Brandenburskou bránou v Berlíne. Návštevu amerického prezidenta v nemeckej metropole sprevádza najväčšia bezpečnostná akcia všetkých čias v tomto meste. FOTO - REUTERS
BERLÍN, WASHINGTON - Americký prezident George Bush včera priletel do Európy. Šesťdňovú cestu začal podvečer v Berlíne.
Ešte pred odletom vyzval spojencov v NATO, aby zvýšili výdavky na obranu: „NATO musí prispôsobiť svoje kapacity a rozpočty novej hrozbe (terorizmu).“ Uspieť vo vojne proti terorizmu bude podľa neho možné, keď sa budú štáty informovať, keď prerušia zdroje financovania teroristom a neposkytnú im útočisko.
Busha nevítali v západnej Európe práve s nadšením. Už v utorok bola v uliciach Berlína desaťtisícová demonštrácia. Včera boli naplánované ďalšie. Podobné nálady sa očakávali aj v uliciach Paríža a Ríma. Najsrdečnejšie prijatie sa očakáva zajtra v Moskve. Tam Bush podpíše s prezidentom Vladimirom Putinom dohodu o znižovaní počtu jadrových hlavíc.
Bush proti demonštráciám nemá nič. Pred odchodom ale jasne zopakoval, že aj napriek protestom bude Amerika musieť zasiahnuť proti krajinám z osi zla. V západnej Európe protestujú proti zásahu v Iraku, ktorý je považovaný za najpravdepodobnejší. Os zla tvoria ešte Irán a komunistická severná Kórea.
Jedným z hlavných Bushových posolstiev v európskych metropolách tak má byť upozornenie: vojna proti terorizmu sa ešte zďaleka neskončila. Táto téma by sa mala objaviť aj v dnešnom Bushovom prejave v nemeckom parlamente. Podľa odborníkov to bude jeho najdôležitejší prejav európskeho turné.
Včera mal prezident večerať s kancelárom Gerhardom Schröderom a primátorom mesta Klausom Wowereitom v reštaurácii Tucher pri Brandenburskej bráne.
Z vládnych kruhov počuť, že so zreteľom na možnú intervenciu USA v Iraku chce nemecký kancelár Busha požiadať, aby ho informoval o amerických zámeroch. Spolková vláda pritom naďalej vyjadruje Washingtonu „bezvýhradnú solidaritu“ v boji proti terorizmu, i keď jej podpora prípadného útoku na Irak vnútropoliticky úplne bezvýhradná zatiaľ nie je.
Najväčší odpor v Európe vyvoláva americký odpor voči dohode z Kjóta o globálnom otepľovaní, blokovanie medzinárodného trestného tribunálu, budovanie systému protiraketovej obrany, clá na oceľ, uprednostňovanie amerických poľnohospodárov či politika na Blízkom východe.
Nemecko sa na Bushov príchod dokonale pripravilo: Berlín včera pripomínal obliehané mesto. Polícia už ráno uzavrela centrum a špeciálne vládnu štvrť s Ríšskym snemom a úradom kancelára. Uzavretú oblasť prehľadávali psy a kanalizáciu žabí muži. V pohotovosti bolo vôbec najviac policajtov v histórii - 10 000. Na strechách budov v uliciach, ktorými mal prezident prechádzať, boli ostreľovači. V postranných uliciach čakalo 650 zdravotníkov, ktorí mali zasiahnuť, ak by došlo ku krvavým zrážkam. (kos, čtk)
Americkí prezidenti v Berlíne
Bush je siedmym americkým prezidentom od konca druhej svetovej vojny, ktorý navštívil Berlín.
1948 - Harry Truman
1963 - John F. Kennedy: „Som Berlínčan.“
1969 - Richard Nixon
1978 - Jimmy Carter
1982, 1987 - Ronald Reagan: „Pán Gorbačov, zhoďte tento múr.“
1994, 1998, 2000 - Clinton prešiel s Helmutom Kohlom Brandenburskou bránou (kos)
